prijímaní – Ježiš chce v nás vstať zmŕtvych a žiť v našom živote).

2.4.3 Požehnanie a prepustenie – je veľmi dôležité. Bez Božích požehnaní, bez Božích milostí nič nespravíme (6. Pravda z hlavných právd) a ďalej si máme uvedomiť, že ideme v Mene Božom. Už nie vo svojom mene, ale máme poslanie vniesť Boha do nášho každodenného života.

Otázky:
1. Akou modlitbou je Otče náš?
2. Čo naznačuje lámanie chleba?
3. Prečo je veľmi dôležité požehnanie a prepustenie?


3. Liturgia

3.1 Liturgické farby

V danom liturgickom období zvýrazňujú jeho charakter.

Biela: Farba radosti. Používa sa na sviatky Pána, Panny Márie, anjelov, vo vianočnom a veľkonočnom období a na sviatky svätých, ktorí nezomreli mučeníckou smrťou.

Červená: Farba lásky, ohňa a krvi. Používa sa na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok, svätodušné sviatky, na sviatky a spomienky mučeníkov.

Zelená: Farba nádeje. Používa sa na nedele a všedné dni v období cez rok.

Fialová: Farba pokánia. Používa sa v Advente, v Pôste, pri omšiach za zomrelých a pri pohreboch.

Zlatá: Farba dôstojnosti, slávnosti, preto sa používa pri veľkých slávnostiach.

Ružová: Vyjadruje radosť z príchodu Ježiša, že vykúpi ľudí. Používa sa len 3. Adventnú a na 4. Pôstnu nedeľu.

Otázky:
1. Čo symbolizuje biela farba a kedy sa používa?
2. Čo symbolizuje červená farba a kedy sa používa?
3. Čo symbolizuje zelená farba a kedy sa používa?
4. Čo symbolizuje zlatá farba a kedy sa používa?
5. Čo symbolizuje fialová farba a kedy sa používa?
6. Čo symbolizuje ružová farba a kedy sa používa?

3.2 Základné liturgické predmety a priestory

V kostole má všetko svoje miesto. Nič tu nie je uložené náhodne. Všetkým sa sleduje myšlienka, aby služba bola dôstojná, prirodzená, plná lásky. 3.2.1 Oltár – stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, kde Pán zhromaždil pri Poslednej Večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole. Pri sv. omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chlebe a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom. Kňaz ho na začiatku a na konci sv. omši pobozká. (viď. 2.1)

3.2.2 Ambóna – miesto, odkiaľ čítame Evanjelium. Keď čítame Bibiliu, hovorí k nám sám Boh. 3.2.3 Sedes – sedadlo pre kňaza. Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Odtiaľ vedie spoločnú modlitbu. Na konci sv. omše nám z tohto miesta dáva požehnanie. 3.2.4 Večné svetlo – znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny.

3.2.5 Svätostánok – uchovávajú sa v ňom premenené Hostie. Zostáva tu s nami živý Pán pod spôsobom chleba.