Ľudský

rod sa rozmnožoval a zároveň aj zlo, ľudia opustili bohov prečo sa Zeus rozhodol

vyhubiť ľudské pokolenie vodami, ktoré poslal na zem, moria sa spojili a prežili iba muž a

žena, Deukalión a Pyrrha, dvaja nevinný ctitelia bohov. Za pomoci bohov z nich nastálo

nové pokolenie ľudí. Päť vekov človeka

Po Hesiodovej mytológie bohovia stvorili človeka a na zemi žilo päť rás ľudí:
• Prvý ľudský rod, ktorý stvorili, bol zlatý. Ľudia žili bezstarostne, zem im sama

hojne poskytovala svoje plody. Nepoznali starobu, zomierali v spánku a potom bi sa

premenili na daimonov (duchov), ktorý bi žili na zemi, chránili ľudí od zla. • Potom prišiel rod strieborný. Títo ľudia prežili sto rokov v detstve a

bezstarostnosti. Keď dospeli žili len veľmi krátko. Zeus nazlostený že odmietli vzdávať

úctu bohom ich pochoval a premenil na blažených duchov podsvetia. • Potom stvoril rod bronzový ktorého záľubou bola vojna. Tieto bytosti mali

srdcia z oceli, bojovali do posledného dychu a nezanechali po sebe nič. • Zeus stvoril štvrtý rod, spravodlivejší, ktorému sa nepripisuje ani jeden kov,

patrili sem významný hrdinovia a polobohovia. Niektorý z nich vôbec neumierali ale boli

prenesený na Ostrovy Blažených, kde žili bez starostí a žalosti. • Súčasní ľudia patria piatemu železnému rodu ľudí ktorý taktiež budú

vykynožený. Ľudia tohto veku poznajú iba biedu a utrpenie, nikdy neoddychujú od

práce, ale aj dobrá sa striedavajú zo strasťami. Hrdinovia

Grécke slovo héros, hrdina, znamenalo pôvodne silný, mocný. Grécky hrdinovia

boli prostredníkmi medzi bohmi a ľuďmi. Po svojej smrti žili ďalej v podsvetí (aj keď sa

objavovali v najhlbšom pekle). Ich duše boli obdarené strašnou čarovnou mocou a ľudia

im preukazovali podobnú úctu ako aj samým bohom. Najväčší hrdinovia patrili do veľmi dávnej minulosti, ale ľudia si aj tak

uctievali predpokladané miesto ich hrobu. Ich život dal podnet na najbohatšie príbehy

mytológie. Ich narodenie bývalo často zahalené tajomstvom, alebo ho sprevádzali

nepriaznivé veštby. Preto museli dokázať svoju udatnosť vykonaním hrdinských činov,

ktoré ich zaviedli do ďalekých končín, niekedy až na koniec sveta, ba i do podsvetia. Správali sa nezvyčajne. V tejto patriarchálnej spoločnosti neboli takmer nijaké hrdinky.
Od 7.storočia pred Kŕ. sa rozvíja kult hrdinov eponymov, po ktorých sa

pomenúvali mestá. Význační mužovia boli po svojej smrti heroizovaní, vyhlásený za

hrdinov, a to najmä zakladatelia kolónii v 7. až 5. storočí pred Kristom. Miestni hrdinovia

boli duchovia poľnej úrody, ktorí chránili ľudí pri všetkej činnosti. HÉRAKLES

- jeho meno je synonymom moci, hrdinstva a veličenstva.