Aztékovia a Mayovia ju používali pri krvavých náboženských obradoch.
Dnes sa LSD vyrába zložitou chemickou cestou, no jeho použitie je o to jednoduchšie. LSD-25 je vôbec najúčinnejší halucinogén- na vyvolanie účinku stačí zjesť 20-50 mikrogramov, obvyklá dávka je 100 mikrogramov, v 60-tych rokoch sa však nežne bralo 350-500 mikrogramov, čo už je tzv. psychedelická dávka. Účinok sa zvyčajne dostaví za niekoľko sekúnd až hodinu. Závisí to od spôsobu aplikácie. Najprv dochádza k zrýchleniu tepu, neskôr k jeho spomaleniu. Po dvoch hodinách zostáva v tele 1-10% nezmenenej látky. Psychotropné efekty sa prejavujú za 30-90 minút a trvajú 5-12 hodín. Začínajú splývať zmyslové vnemy, farby sú jasné, mení sa chápanie času, je narušená telesná schéma, norma sa strieda s abnormálnymi zážitkami. Spočiatku sa prejavuje zvýšená smejivosť. Po nej prichádza zvýšená schopnosť vizualizácie, pôžitok z hudby, radosť z dotýkania sa vlastného tela. Pri vyšších dávkach nastávajú silnejšie halucinácie, ktoré sa už nedajú rozlíšiť od reality. Dochádza k depersonalizácii, strate vnímania času a priestoru (Intoxikovaní často veria, že vedia lietať. Často zomierajú pádmi z výšky.). Niekedy nastáva tzv. bad trip. Teda intoxikácia, ktorá je vnímaná ako nepríjemná. Intoxikovaný vidí rôzne reálne halucinácie, najčastejšie hmyz. Niekedy pri nej dochádza aj k samovraždám, alebo k vážnym paranoickým poruchám, ktoré liečia veľmi ťažko, často i na psychiatrickom oddelení. LSD sa vymklo spod lekárskej kontroly v 50-tych rokoch. Nelegálnymi cestami sa začalo rýchlo šíriť najmä medzi mladými intelektuálmi a študentmi vo veľkých amerických mestách- v New Yorku, Los Angeles, San Franciscu- a pod jeho vplyvom vznikol postupne úplne nový smer v umení- tzv. psychedelické umenie. Roku 1960 pozornosť verejnosti upútal excentrický docent psychológie Harvardskej univerzity Timothy Leary, ktorý sa stal horlivým propagátorom drog a LSD. Obrovská verejná publicita a nerozvážne interpretované odborné práce prispeli k rýchlemu šíreniu „kyseliny“ medzi mládežou a novo sa formujúcim hnutím hippies.

3.0 Drogy a spoločnosť

Drogová problematika sa dnes dotýka najmä mladých ľudí, ktorí sú dlhodobým užívaním drog najviac handicapovaní. Najväčší drogový boom u nás nastal v 90-tych rokoch, po otvorení hraníc. Územím Slovenska začala prechádzať známa Balkánska drogová cesta a Slovensko sa pre svoju výhodnú polohu stalo jednou z jej prekladacích staníc. S rastúcou kúpischopnosťou nášho obyvateľstva sa však začalo Slovensko meniť z prekladacej stanice na výnosné odbytište.