Extáza umožňuje okrem prežitia príjemných pocitov aj potláčanie bolestivých a nepríjemných vnemov.

1.2 Drogová závislosť

Drogová závislosť je predmetom mnohých odborných štúdií a na príčiny jej vzniku sú rôzne odborné i laické názory. Niektoré mylne predpokladali, že drogy boli len prostriedkom na získanie náboženskej poslušnosti, alebo naopak boli prejavmi odporu proti stredovekej cirkvi. Niektoré rasistické názory tvrdia, že drogová závislosť je záležitosťou „primitívov“. V súčasnosti teórie o vzniku drogovej závislosti hovoria o tzv. multifaktoriálnej genéze, teda o existencií štyroch vplyvných faktorov a ich interakcií:
a) droga (chemická látka schopná meniť vedomie a vyvolávať závislosť)
b) osobnosť (ktorá droge podľahne)
c) prostredie (ktoré podmieňuje a umožňuje užívanie drog)
d) vyvolávajúci moment (podnet, ktorý spôsobí začiatok užívania drog)

V industriálnej spoločnosti existujú tzv. rizikové povolania, ktoré z určitých špecifických dôvodov väčšmi inklinujú k drogám. Okrem iných sem patria aj lekári. Majú voľný prístup k drogám, ako aj farmakologický prehľad, čo niektorí z nich zneužívajú. V americkom štáte New England podľa prieskumu až 60 percent lekárov uviedlo, že určitý čas užívali nejaké psychoaktívne látky, aj keď závislosť sa utvorila len u 2-5 percentách. Väčšina z nich uviedla dva hlavné dôvody: rekreačné užívanie (vyvolané túžbou prežiť príjemné zážitky, alebo len profesionálnym záujmom) a profesionálne podmienené užívanie (zamerané na stimuláciu vo vypätých pracovných situáciách). Zvláštnu skupinu toxikomanov v minulosti tvorili pacienti. Nebezpečenstvo drogovej závislosti bolo odhalené až v druhej polovici 19. storočia a dovtedy lekári vyrobili milióny toxikomanov. V súčasnosti je z etického hľadiska neprípustné, aby lekár vyvolal neopatrným dávkovaním závislosť u svojho pacienta.
Mimoriadne blízko k toxikománií mali vždy vojaci bojujúcich armád. Strach o vlastný život, neustály stres a nekonečné zabíjanie bez zmyslu vyvoláva silné nutkanie k úniku do sveta narkotického zabudnutia. Celkovo depresívne pôsobí aj kasárenská služba a vedomie zabíjania. Podľa niektorých správ aspoň štvrtina ľudí, ktorí držia prsty na spúštiach jadrových zbraní užívala, alebo užíva drogy. Drogy boli odjakživa aj súčasťou bojových a taktických plánov. Armády ich skúšali použiť buď na pacifikáciu nepriateľa, alebo k stimulácií vlastných vojakov. Kým sa prišlo na riziko vzniku závislosti, boli mnohým vojakom podávané utišujúce drogy aj na banálne zranenia. Po americkej občianskej vojne bolo v USA asi 400 000 demobilizovaných morfinistov (asi 1 percento populácie). Umelci tiež tvoria nezanedbateľnú skupinu inklinujúcu k drogám.