Ich povolanie vyžaduje tvorivé myslenie, schopnosť vcítiť sa do cudzích rolí, schopnosť experimentovať. Umelci sú spoločnosťou zväčša vysoko cenení a ich postoj k drogám silne ovplyvňuje aj postoj ich obdivovateľov. Jednou z najrizikovejších skupín vo vzťahu k drogám sú väzni. Obmedzenie slobody predstavuje vysoký nápor na psychiku a percento narkomanov sa u nich pohybuje okolo 50 percent.
Zvláštnu skupinu tvoria športovci. Väčšinou bývajú vzorom ukážkového života bez drog, no niektorí sa uchyľujú k užívaniu drog za účelom zlepšovania svojich výkonov. Skutočná závislosť teda vzniká len málokedy. Občas sa však stane, že organizmus nevydrží fyzické preťaženie a pred očami verejnosti dôjde k nešťastiu. Napríklad na olympijských hrách roku 1960 zomrel taliansky cyklista Knut Jansen, ktorý sa dopoval amfetamínom, alebo praskne nejaký škandál (Cyklisti na Tour de France, taliansky futbalisti, americkí basketbalisti.. Mnoho špičkových amerických basketbalistov občas vynechá sezónu kvôli protidrogovej kúre. Je všeobecne známe, že asi 70 percent hráčov NBA fajčilo, alebo fajčí marihuanu.).

Existuje viacero rozdelení drog, ktoré sa dnes používajú alebo zneužívajú. Rozdelenia sa líšia v rôznych literatúrach, ale vo všeobecnosti možno drogy rozdeliť asi na desať typov, podľa ktorých pomenúvame aj rôzne druhy drogových závislostí:
1. morfínový typ (ópium, morfín, kodeín, heroín)
2. barbiturátovo-alkoholový typ (pivo, víno, liehoviny a deriváty kyseliny barbiturovej: hypnotiká, sedatíva, analgeticko-antipyretické zmesi obsahujúce barbituráty)
3. kokaínový typ (kokaín)
4. kannabisový typ (marihuana, hašiš)
5. amfetamínový typ (fenmetrazín, Psychoton)
6. katový typ (kata)
7. halucinogénny typ (LSD, meskalín, psilocybín)
8. tabakizmus-nikotinozmus (nikotín)
9. kofeinizmus (káva, čaj, kakao, kola, maté, guaraná)
10. závislosť od analgetík a antipyretík (Alnagon, Dinyl, ...)


2.0 Drogy v histórii

Drogy sú dnes veľmi aktuálnou témou do diskusie, nepochybne najmä vďaka svojmu nevídanému rozmachu v posledných rokoch. Napriek tomu, že sa nám často javia ako jeden z „novodobých“ problémov, nie sú na svete ničím novým. Sú staré ako samotná civilizácia a azda ešte staršie. Historici sa nevedia dohodnúť ani na veku jednej z najznámejších drog- ópiu, je však pravdepodobné, že bolo známe v Mezopotámií už najmenej 2000 rokov pre našim letopočtom a v Európe od strednej bronzovej (1500-2000 p. n. l.) až staršej železnej doby (700- 500 rokov pred našim letopočtom).