Miestne etniká nevynikajú len počtom používaných drog, ale aj originálnymi spôsobmi ich rituálneho užívania. Môže to byť podmienené veľmi rozšíreným šamanizmom ako vierou. V iných oblastiach s rozšíreným šamanizmom však obyvatelia zďaleka neobjavili toľko drog. Iné teórie vravia, že výskyt drog je podmienený veľkou diverzitou vhodných psychotropných rastlinných druhov v regióne (no napríklad z Afrických dažďových pralesov pochádza oveľa menej psychotropných rastlín). Rituálne užívanie drog medzi indiánmi opísal už samotný Krištof Kolumbus. Hovoril o obradných stretnutiach podobných európskym omšiam, kde náčelníci dávali indiánom vdychovať cez trstinové trubice prach, po ktorom sa správali „ako opití“. Neskorší pozorovatelia opisovali obradné spôsoby liečenia, ktorých súčasťou bolo zblíženie liečiteľa s chorým. Musel napodobiť trpiteľský výraz chorého muža a zároveň sa spolu očistiť šnupaním halucinogénneho prášku zvaným cohoba. Potom k nim prehovoria bohovia a prezradia im príčinu choroby. Vôbec väčšina drog v Latinskej Amerike hrala úlohu média na komunikáciu s duchovnom. Po príchode európskych misionárov sa však začal tvrdý boj proti drogám. Francisko Hernández obšírne opísal v knihe Materia Medica Mexicana niekoľko desiatok(!) halucinogénov s exotickými menami. Užívanie drog však bolo pre európsku morálku neprípustné a indiánska láska k slobode a drogám znižovala pracovnú schopnosť indiánov-otrokov. Conquistandori boli v potláčaní drog nečakane úspešní a drogy na niekoľko storočí medzi indiánmi naoko vymizli. Až na prelome 19. a 20. storočia začali vedci s prekvapením zisťovať, že používanie desiatok druhov drog si väčšina indiánskych kmeňov odovzdáva v skrytosti medzi sebou ako kultovú štafetu. Medzi mexickými a severoamerickými indiánmi to bol najmä kaktus peyotl. Indiáni verili, že po jeho konzumácií ich v boji urobí neporaziteľnými a ovplyvnil ich aj v kultúrnej oblasti, napríklad monotónnej hudbe pláňových indiánov sa hovorí aj štýl peyotl. V Mexiku a andskej oblasti patril k jednej z najznámejších drog durman. Jeho odvary dávali šamani často piť mladým mužom pri iniciačných obradoch. V Andách sa durman dával do jedla a vyvolával u užívateľov vízie, niekedy až záchvaty zúrivosti. Medzi Irokézskymi kmeňmi sa dokonca zachovali aj legendy o užívaní muchotrávok. Žiaden z cestovateľov však nezaznamenal, že by mali Indiáni zo severovýchodu USA zvyk užívať halucinogénne huby a dnes sa to už nedá overiť, pretože ich kultúra bola industriálnou spoločnosťou zadupaná do zeme.