Nemecký chemik Oswald Hesse v rokoch 1865-1903 objavil desiatky vedľajších alkaloidov, napríklad rhodaeín, meconidín, laudanín a diacetylmorfín. Posledný menovaný mu priniesol najväčšiu slávu a je dnes známi najmä pod menom heroín.
Ópium sa najčastejšie v minulosti užívalo fajčením. Tento spôsob vynašli v Indii a v 16. až 17. storočí sa rozšírilo do celej juhovýchodnej Ázie, najmä do Číny. Najstarším spôsobom užívania však je pitie. Dnes sa v malej Ázií ópium je vo forme tabliet.
Účinok ópia je podmienený obsahom morfínu v ópiu. Ak sa teda hovorí o ópiu, myslí sa tým aj morfium. Eufória sa zvyčajne dostavuje až po opakovanom užívaní. Droga tlmí bolesť a fyzické potreby, čím navodzuje pocit úplného uspokojenia. Zo začiatku závislosti dáva klamlivý pocit kreativity a realizačných schopností. Morfinista sa uzatvára do seba a svet okolo vníma ako cez hmlu. Neskôr sa vyvíja tolerancia voči euforizujúcej zložke- morfínu. Morfinista je čoraz náladovejší, apatický, hypochondrický, podráždený a trpí nespavosťou. V ťažkých prípadoch sa objavuje letargia a vysoká fyzická závislosť, ktorá sa hlási vyčerpávajúcimi abstinenčnými príznakmi, ktoré sa môžu skončiť až smrťou, ak sa nevpichne ďalšia dávka. Po psychickej stránke sú pre abstinenčný syndróm typické ťažká úzkosť a úsilie zabezpečiť si drogu. Morfinisti slzia, potia sa, intenzívne ich bolia svaly a kĺby. Ich stav sa postupne zhoršuje, dostavujú sa bolesti brucha, stúpa krvný tlak a teplota, hrozí mozgová porážka alebo srdcový infarkt. Ak si je morfinista schopný zabezpečiť dostatočný a pravidelný prísun morfia, môže sa abstinenčným príznakom vyhnúť. Zvyšujúce sa dávky morfia však utlmujú dýchacie cesty centrum a morfinista tak môže umrieť na zástavu dýchania. V pokročilom štádiu telesne i duševne upadá. Šedivie a viditeľne starne, trpí chorobami žlčníka a pankreasu. Sociálne dôsledky ópia boli hlavne v novoveku nesmierne. Väčšine ľudí sa ópium asociuje so slovom Čína. Ópiom ale bola postihnutá takmer celá juhovýchodná Ázia. Ópium sa sem dostalo v čase moslimskej expanzie a Európania z neho spravili masovú záležitosť. Čína sa koncom 18. storočia úplne uzavrela do seba a prerušila takmer všetky diplomatické a obchodné styky s okolitým svetom. To však nedalo Angličanom, pre ktorých bola Čína nadovšetko lákavou krajinou, s takmer nekonečným trhom a množstvom lákavého tovaru (čaj, hodváb, porcelán). Nejavila však záujem o nič z toho, čo jej Európa mohla ponúknuť. Nakoniec si však dobromyseľný britskí gentlemani predsa len svojho trójskeho koňa našli a to v podobe ópia. Číňania, nevedomí si jeho návykových účinkov, ho začali kupovať ako liek.