Naopak, jeho dušu zožrala príšera Ametait a prestal naveky existovať. Čo sa stalo ďalej s dušou zomrelého?
Svet v ktorom mal tento život pokračovať, si utvorili na obraz tohto sveta. Všetko si primerane vzaščili: polia dávali bohatšiu úrodu, neexistovali v ňom lúpežníci ani vojaci, bol v ňom stály mier, roľník bol roľníkom, tesár tesárom, velmiži a kňazi boli ešte vznešenejší.
Z dochovaných náboženských textov sa dozvedáme, že život na onom svete, nemusel byť až taký bezstrostný. Duch sa obával, aby nemusel chodiť po hlave, namiesto po nohách, mal strach z rôznych nebezpečných zvierat, bál sa aby nestratil svoju pozemskú pamäť a hlavne aby nezabudol na svoje meno. Bolo veľmi dôležité, aby zomrelý poznal mená a prezývky všetkých jeho nepiaťelov, aby dokázal nadobudnúť ich moc. Usirova ríša nebola rajom v tom zmysle, že by sa v nej nemuselo robiť. Dozorca mohol mŕtveho vyzvať, aby šiel kosiť obilie, alebo prenášať piesok z jedného brehu Nílu na druhý. Pre tento prípad dostal do hrobu otroka alebo sluhu v podobe sošky, ktorý robotu za zomrelého urobil.Takýchto sošiek, teda vešebtov, sa do hrobu vkladalo niekoľko. Človek žije dokonalý posmtrný život, ak zostáva spojený so svojim duchom. Vyžadujú k svojmu životu všetko, čo potrebovali k životu pozemskému. Tj. Stály dostatok jedla, pitia, vzduchu, svetla a predmetov dennej potreby. Preto sa dáva do hrobiek bohatá pohrebná výbava. Aby si zaistili tento zádušný kult, začali spisovať ešte pred smrťou záveť. Tímto spôsobom ovplyvňovali živí kladne alebo záporne život zomrelého. Egypťania verili, že zomrelí dokážu naopak ovplyvňovať životy živých. Svedčia o tom i dochvané dopisy mŕtvym. Bývali písané keď sa na nich živí potrebovali obrátiť s nejakou osobnou prosbou.

Čo je to kniha mŕtvych?
Kniha mŕtvych je jednou z najstarších okultných a mystických kníh na svete, ktorú dnes máme skoro celú. Počas vlády XXVI. dynastie (663-525 pr.n.l.) sa ustálila záväzná podoba tzv. Knihy mŕtvych (kniha o zjavovaní sa na svetle dennom). Išlo vlastne o rozsiahlu zbierku starších zaklínadiel a rád známych už z textov pyramíd a hrobiek. Kniha mŕtvych sa prikladala k múmii do zvláštnej schránky, aby si zomrelý zaistil bezpečnú cestu a život v podsvetí, kde na ich duchov čakali rozličné nástrahy. Bola napísaná na papyrusovom zvitku a bývala bohato ilustrovaná.
Říkadlo pro vybídnutí vešebta, aby pracoval za člověka v říši duchů.
N.