Posmrtný život v staroegyptskej viere

Ako sa to všetko začalo?
Na začiatku bol iba Nun. Nun bola rozsiahla plocha vody, prvotný oceán. Jedného dňa sa vynoril z Nun kopec nazývaný Benben. Na jeho vrchole stál prvý boh Atum. Potom ako vytvoril boha Shu (vzduchu a svetla),kýchol si a vytvoril mu manželku Tefnut, bohyňu vody a vlhkosti. Shu a Tefnut mali dve deti. Geb, boha zeme a Nut, bohyňu neba. Býva zobrazovaná ako žena s telom posiatym hviezdami. Ruky a nohy má položené na zemi a prehnutým telom vytvára nebeskú klenbu.Boh Shu ju podopiera.Nut a Geb mali štyri deti. Usir, Eset, Sutech a Nebthet. Usir bol kráľ zeme a Eset kráľovná. Sutech závidel Usirovi obľubu medzi ľudmi, preto utopil svojho brata v Níle. Usir zišiel pod zem a stal sa bohom podsvetia. Jeho syn Hor bojoval proti Sutechovi, pomstil otca a stal sa kráľom zeme.K týmto bohom sa pripojil Re, boh slnka, a vytvorili vzorové onské “Dävatoro bohov”. Z čoho vychádzala egyptská viera?
Pre egyptské náboženstvo je typická viera v posmrtný život. Preto sa nemôžeme diviť, že ustredným bodom, z ktorého vychádzala egyptská kultúra, bola práve smrť. Starí Egypťania verili, že život človeka nekončí smrťou, ale pokračuje na onom svete. Keď sa dostavila smrť, začalo sa prechodné obdobie 70 dní, kedy prebiehala mumifikácia. V okamžiku smrti opustil duch zomrelého jeho mŕtve telo a vrátil sa doňho po prechodnom období v deň pohrebu. Keby naopak telo nebolo mumifikované, nemohol by sa doňho duch vrátiť a musel by večne blúdiť a márne ho hladať.
Aká bola cesta mŕtveho do podsvetia?
Cesta, ktorou sa duch musel ubrať po smrti, bola zložitá a nebezpečná. Putoval po cestách v podsvetí, ktoré boli plné hadov, škorpiónov, krokodílov a iných nástrah. Pri vstupe do podsvetia ho však čakala najťažšia prekážka – posmrtný súd v sieni Oboch právd. Anup, boh mŕtvych so šakalou hlavou, priviedol zomrelého do siene Oboch právd, preh boha Usira.Uprostred siene stáli váhy bohyňe pravdy Maaty. Na ľavú misku položil Anup srdce zomrelého, predstavovalo jeho svedomie, na pravej miske bolo pštrosie pierko. Vpravo bol Thovt, boh múdrosti s ibisovou hlavou, zapisoval priebeh obradu “váženia srdca”. Za ním stála príšera Amemait. Nad nimi bol súdny tribunál 42 bohov. Keď zomrelý uspokojivo neodpovedal na 42 otázok súdneho tribunálu, ktoré predstavovali morálny kódex Egypťanov, alebo keď luhal, takže jeho srdce bolo ľahšie než pravda, nemohol vstúpiť do podsvetia.

Naopak, jeho dušu zožrala príšera Ametait a prestal naveky existovať. Čo sa stalo ďalej s dušou zomrelého?
Svet v ktorom mal tento život pokračovať, si utvorili na obraz tohto sveta. Všetko si primerane vzaščili: polia dávali bohatšiu úrodu, neexistovali v ňom lúpežníci ani vojaci, bol v ňom stály mier, roľník bol roľníkom, tesár tesárom, velmiži a kňazi boli ešte vznešenejší.
Z dochovaných náboženských textov sa dozvedáme, že život na onom svete, nemusel byť až taký bezstrostný. Duch sa obával, aby nemusel chodiť po hlave, namiesto po nohách, mal strach z rôznych nebezpečných zvierat, bál sa aby nestratil svoju pozemskú pamäť a hlavne aby nezabudol na svoje meno. Bolo veľmi dôležité, aby zomrelý poznal mená a prezývky všetkých jeho nepiaťelov, aby dokázal nadobudnúť ich moc. Usirova ríša nebola rajom v tom zmysle, že by sa v nej nemuselo robiť. Dozorca mohol mŕtveho vyzvať, aby šiel kosiť obilie, alebo prenášať piesok z jedného brehu Nílu na druhý. Pre tento prípad dostal do hrobu otroka alebo sluhu v podobe sošky, ktorý robotu za zomrelého urobil.Takýchto sošiek, teda vešebtov, sa do hrobu vkladalo niekoľko. Človek žije dokonalý posmtrný život, ak zostáva spojený so svojim duchom. Vyžadujú k svojmu životu všetko, čo potrebovali k životu pozemskému. Tj. Stály dostatok jedla, pitia, vzduchu, svetla a predmetov dennej potreby. Preto sa dáva do hrobiek bohatá pohrebná výbava. Aby si zaistili tento zádušný kult, začali spisovať ešte pred smrťou záveť. Tímto spôsobom ovplyvňovali živí kladne alebo záporne život zomrelého. Egypťania verili, že zomrelí dokážu naopak ovplyvňovať životy živých. Svedčia o tom i dochvané dopisy mŕtvym. Bývali písané keď sa na nich živí potrebovali obrátiť s nejakou osobnou prosbou.

Čo je to kniha mŕtvych?
Kniha mŕtvych je jednou z najstarších okultných a mystických kníh na svete, ktorú dnes máme skoro celú. Počas vlády XXVI. dynastie (663-525 pr.n.l.) sa ustálila záväzná podoba tzv. Knihy mŕtvych (kniha o zjavovaní sa na svetle dennom). Išlo vlastne o rozsiahlu zbierku starších zaklínadiel a rád známych už z textov pyramíd a hrobiek. Kniha mŕtvych sa prikladala k múmii do zvláštnej schránky, aby si zomrelý zaistil bezpečnú cestu a život v podsvetí, kde na ich duchov čakali rozličné nástrahy. Bola napísaná na papyrusovom zvitku a bývala bohato ilustrovaná.
Říkadlo pro vybídnutí vešebta, aby pracoval za člověka v říši duchů.
N.

praví: "Ó vešebte, patřící mně! Až budu určen a zavolán, abych konal práce, které jsou konány mužem v říši duchů podle jeho povinnosti: odklizování nečistoty, vzdělávání pole, zavodňování břehů, převážení východního písku na západ, přihlas se za mne, řka: "Zde jsem!"
Dodatek: Poslouchej jen toho, kdo tě vytvořil, neposlouchej jeho nepřítele!

Záver:
Toto náboženstvo je jedno z prvých ktoré vznikli. Dáva nám totiž nahliadnuť čomu Egypťania verili. Z celého egyptského náboženstava poznáme dnes najlepšie tú jeho časť, ktorá sa týka predstáv o posmrtnom živote ľudí. Máme ju doloženú nesmiernym množstvom textov a výtvarných pamiatok zo všetkých období egyptských dejín. Vypýva z nich, že hlavné predstavy o posmrtnom živote sa sformovali už v predhistorickej dobe a že v neskorších tisícročiach sa len postupne zmenili. Niektoré z nich prešli v rozlične modifikovanej forme aj do kresťanstva a islamu. Stopy po nich nájdeme v Egypte bez hľadania dodnes. Myslím si, že starí Egypťania, ako povedal Herodotos boli “rozhodne najzbožnejší zo všetkých ľudí.V tejto viere neboli osamotení,náboženstvo pramení z túžby po živote a zo strachu pred smrťou, čo je vlastné takmer všetkým ľudom. Zvlášť si cením ako originálne riešili najmä problém, ako môže človek, ktorý v skutočnosti zomrel, navzdory tomu naďalej žiť, a predovšetkým lepšie, šťastnejšie a večne.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Posmrtný život v Egyptskej mytológii (esej)