Takáto príprava je dôležitá aj preto, aby sa predišlo skúmaniu toho, čo už bolo preskúmané a spracované.

2. Predmet a cieľ výskumu
Predmet výskumu spravidla obsahuje ústrednú otázku problému, spojenú s predpokladom možnosti odhaliť zákonitosť ako hlavnú tendenciu výskumného zámeru. Z hľadiska sociologicko-právneho výskumu možno určiť charakteristickú črtu, predovšetkým princíp komplexného prístupu k poznávaniu konkrétnych právnych javov a procesov. S celkovým zameraním predmetu sociológie práva je v podstate zhodný aj predmet sociologicko-právneho výskumu. Ide o celý rad problémov, ktoré môžu byť predmetom sociologického skúmania v oblasti právnych vied (fungovanie štátnych orgánov, dôchodkové zabezpečenie, delikvencia mládeže...).
Základným cieľom sociologicko-právneho výskumu (vedecko-výskumnej činnosti vôbec) je získavať nové vedecké poznatky o konkrétnych právnych javoch, ich vlastnostiach a jednotlivých stránkach. Takto má sociologicko-právny výskumu prispievať k relatívne najvyššiemu stupňu možnosti poznania právnych javov a ich špecifických zákonitostí, ale na ich základe súčasne umožňovať tieto právne javy meniť a usmerňovať.
3. Hypotézy
Hypotéza je hlavným metodologickým nástrojom, ktorý organizuje celý výskumný proces a podriaďuje ho vnútornej logike. V rámci teoretickej analýzy treba postupovať od jednotlivých stránok poznania k preniknutiu do podstaty problému, k formulovaniu určitých zákonitostí javu a jeho pôsobenia v oblasti spoločenských javov a procesov. Správne koncipovaná hypotéza predstavuje významný metodologický prostriedok, ktorý umožňuje sústrediť pozornosť na základné znaky a stránky javu, ktoré rozhodujúce na riešenie problému. Z hľadiska teórie je dôležitou požiadavku, aby teoretické závery vedeckej hypotézy pri skúmaní určitého právneho javu alebo procesu nevychádzali z poznatkov iba jednej právnej disciplíny, ale musia sa opierať aj o vedecké hypotézy teórie práva alebo iných právnych disciplín. Hypotézy musia byť logicky spojené do systému dôkazov predpokladaného vysvetlenia.