referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Darina
Piatok, 12. augusta 2022
Princíp zodpovednosti - Hans Jonas
Dátum pridania: 31.07.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: emils
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 909
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 16.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 28m 10s
Pomalé čítanie: 42m 15s
 

Na okraj ešte podotknem, že prvú a druhú kapitolu som oddelil, pretože som považoval za potrebné rozčleniť všeobecnejšiu a konkrétnejšiu časť textu a rovnako i zreteľne rozlíšiť tieto kapitoly. Tu je teda moja práca, ktorou som sa pripravoval na obhajovanie a polemiku ohľadom myšlienok a textu Hansa Jonasa a jeho knihy „ Princíp zodpovednosti“.



















Názov prvej kapitoly je: Zmenená podstata ľudského jednania.

To prečo má takýto názov vysvetľuje autor knihy postupne v niekoľkých podkapitolách a ich častiach. I – Príklad z antiky

Je tu úryvok zo Sofoklovej Antigony.
Nie je dôležitý úryvok, ale porovnanie a ukážka zmeny postoja človeka v dobe antického sveta a v dobe dnešných dní. 1. Človek a príroda

Ukážka človeka, ako pána prírody. Je tu však aj výzva, že v dobe antickej – z ktorej je menovaný úryvok – bol človek ešte tolerantný a prírodu len túžil ovládať. ťažil s nej, ale nepoškodzoval ju, neničil, nedevastoval. Ešte nevedel, že táto nevinná oslava schopností človeka je len úvodom k jeho expanzii na tejto planéte. 2. Ľudské dielo – Mesto.

Človek vytvára mesto. Jeho úlohou nebolo rozširovať sa ale uzatvárať sa a v rámci tejto uzavretej komunity si budovať vzťahy spoločenské a politické. Príroda v antickom svete si vládla sama, ale v umelom výtvore človeka „v meste“ to bolo inak. Tam všetko rástlo a padalo, záviselo od dodržiavania zákonov. Bolo tu treba spojiť šikovnosť s mravnosťou...
Je to prvý krok pokroku, ktorý ľudstvo čaká - a to nielen v politickej či mravnej oblasti – ale najmä v oblasti vzťahu techniky a etiky.


II – Znaky doterajšej etiky – je to porovnanie znakov jednania v minulosti a dnes. Je to potrebné a nevyhnutné k pochopeniu ďalšieho textu.

- pôsobenie človeka na objekty – jeho umom a vynachádzavosťou – nepredstavovalo v minulosti žiadny problém ( snáď okrem medecíny ). Jeho technické konanie bolo v neutrálnej pozícii voči prírode i morálke i etike.
- tradičná etika je antropocentrická, teda jednanie človeka z človekom i jednanie zo sebou samým malo etický význam.
- Problém dobra a zla mal len lokálny význam čo sa týkalo času i priestoru. Nikto sa nezamýšľal a ani nemusel a ani nezaujímal, aký dosah má to či ono rozhodnutie. Väčšinou sa prejavilo počas života jedinca a ak nie tak to nikoho nezaujímalo. Život sa riadil klasickými normami, ako – miluj blížneho ako seba samého, nerob iným to, čo nechceš aby robili tebe a pod. Všetka mravnosť bola zameraná na blízky okruh jednania. Počítalo sa i s tým, že mravnosť je nám daná apriori. Konáme mravne bez toho, aby sme to vedeli akokoľvek zdôvodniť.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Jonas H., Princíp odpovědnosti, Praha,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.