Druhá je otázka etická – a tu si pomôžem citáciou autora – „ Pretože ľudia, ktorí prídu po nás, tu každopádne budú, dáva im, keď je to tak ďaleko, ich život, o ktorý neprosili, právo obžalovať nás, predchádzajúce generácie ako pôvodcov ich nešťastia, pokiaľ sme im svojim bezstarostným jednaním , ktorému šlo zabrániť, pokazili svet, alebo ich ľudskú konštitúciu. Teda naše jednanie sa nevyhnutne stretne s budúcimi generáciami – to či v dobrom či zlom, ukáže naše správne či nesprávne rozhodnutie a voľba. b) Priorita povinnosti voči životu

Z tohto rozsiahleho textu som si vzal za nosné len to, že prvoradá povinnosť ľudstva je zachovať život a až potom sa zaoberať ostatnými aspektmi života. Či je život zodpovedne prijatý a či nie, cieľom spoločnosti je zachovať ho. Potom sa podnikajú ďalšie kroky....

c) Prvý imperatív: Aby ľudstvo bolo

Je to len rozšírenie časti „b)“ na ľudstvo ako celok. Existencia ľudstva je prioritou ľudstva č. 1. V zbytku kapitoly sú rozobraté problémy existencie človeka z pohľadu ontologického a gnozeologického. Je obtiažne nájsť v takom texte etické jadro a bližšie ho analyzovať. Preto si myslím, že doterajší text dostatočne vysvetlil obsah a problematiku druhej kapitoly.

Na záver chcem už len dodať, že moja práca nie je zameraná priamo na polemiku z Jonasom, ale skôr sa snaží podať prehľad o tom, čo a aké informácie chcel povedať svetu. Je to nesporne veľký a užitočný čin za ktorý ho čaká odmena nielen dnešnej generácie. Pokiaľ si ľudia zoberú „ k srdcu“ aspoň zopár rád a ponaučení, môžu výrazne skvalitniť život svoj i život spoločnosti v ktorej žijú a v konečnom dôsledku i kvalitu života na zemi – o čo vlastne autorovi zjavne ide.
Pokiaľ moja práca, i napriek svojmu rozsahu, nesplnila svoj účel ( teda kvantita predčila kvalitu ) a je skôr potrebné analyzovať čiastkové problémy vybrané z Jonasovej práce, rád sa podujmem na písanie... Myslím, že práve Etika ( i sociálna filozofia ) ma momentálne oslovuje najviac. Komentovať a polemizovať s prácou „Princíp zodpovednosti“ je – vzhľadom na kvalitu práce H. Jonasa – odvaha i česť pre každého študenta. Isto sa nájdu – i v dnešných dňoch – pravdy, ktoré Jonas považuje za reálne, ale dnes už sú neplatné či zažehnané, ale scenár ktorý nám predkladá – ako sa zdá - sa viac zhoduje, ako míňa z realitou. Pokiaľ ľudia zoberú túto prácu, ako radovú knihu, ktorá je aktuálna len teraz, myslím, že neurobia práve šťastné rozhodnutie. Myslím si to, práve z toho dôvodu, že „princíp zodpovednosti“ je – z môjho pohľadu - práca nadčasová.