Pre nás má význam tvrdenie, že v minulosti nebol nikto braný na zodpovednosť za to, že dobre mienený čin skončil nie tak, ako bol zamýšľaný....človek jednoducho nebol taký mocný, aby musel uvažovať o následkoch svojich činov.

Preto autor uvádza:



III – Nové dimenzie zodpovednosti – Staré predpisy etiky ( vzťahu k blížnemu ) platia síce aj dnes, ale v rámci jednotlivcov a malých komunít. Nastupuje tu však tzv. KOLEKTÍVNE JEDNANIE. V rámci neho je etike vnútená nová dimenzia zodpovednosti. Pristupuje sem globálny aspekt. Je to dimenzia o ktorej sa v minulosti nemuselo ani uvažovať. V rámci nej môže byť porušená intímna sféra etiky v prospech kolektívneho dobra a zodpovednosti.

1. Zraniteľnosť prírody

V minulosti príroda držala človeka „na uzde“ svojou mocou a nevyspytateľnosťou. Časom ju však človek podriadil svojim záujmom – získal nad ňou moc - a vyvstal tak problém kolektívnej zodpovednosti. Príroda sa stala predmetom zodpovednosti ľudstva a tým aj predmetom etickej teórie – čo je nový rozmer v porovnaní s klasickým ponímaním etiky.
Aký druh povinností platí v tejto etike – pýta sa autor?? Ak je zachovanie prírody morálne z hľadiska prežitia ľudstva je to zameranie antropocentrické a teda súhlasiace so smerovaním klasickej etiky. Je tu však problém.. a to z dôvodu neodlišovania kumulatívneho a ne-kumulatívneho chovania a sebarozširovania. Pri kumulatívnom rozširovaní zmien vo svete je tu riziko predbehnutia tech. pokroku a tým i poškodenia prírody voči čo i len vytvoreniu etického návrhu na korekciu potencionálnych problémov. Každý čin by mal mať v prvom rade – cestu vydláždenú etickou argumentáciou.

2. – Nová úloha vedenia v morálke.

Na vedenie sú dnes kladené najväčšie nároky. Ako sme vyššie spomínali. Vedenie, zaostáva za tech. pokrokom. Teda – predvídajúce vedenie – ako vedenie, ktoré pojednáva o etickom význame pokrokových technológií – pokuľháva za nimi samými. Pri povinnosti ľudstva, brať ohľad na glob. podmienky, je táto otázka veľmi pálčivá. Čo je však reálne a nie veľmi lichotivé, že nemáme návod, ako postupovať. Preto je treba urýchlene nájsť cestu, ako morálne predbehnúť pokrok technický.

3. Má príroda vlastné morálne právo?

Antropocentrické smerovanie etiky nás nikdy nenútilo zamýšľať sa nad problémom, či i príroda nemá voči nám dajaký morálny nárok. Nie len z dôvodu vlastného, ale i nášho zachovania. To by bol však celkom nový druh etiky, na ktorý nás nikto – žiadny etik - nepripravoval a tobôž nie prírodné vedy dneška, ktoré presadzujú jej všemožné využitie.
Prírodoveda nám teda nehovorí celú pravdu o prírode.. ( vcelku sa to zdá relatívne – „za vlasy pritiahnutý návrh...“)

IV – Technológie ako „poslanie“ ľudstva.

1. Homo faber po homo sapiens

V minulosti slúžila technika a pokrok ľudstvu v zmysle potreby a krátkodobých aktuálnych cieľov.