Ďalej tu vyvstáva právo na nový život a tak isto právo na smrť. Smrť je zatiaľ nevyhnutnosť, ale etika by sa už teraz mala pýtať, čo ak to raz skončí a smrť sa stane voľbou?! Nato, aby sa človek potom vyhol nude a stagnácii bude potrebný koniec – smrť, ktorá bude vykúpená začiatkom – narodením sa – nového života, tak, ako to pretrváva do dnešných dní. Uniknúť smrti znamená pokoriť seba.

2. Kontrola chovania

Opäť je tu otázka, či by to bolo v prospech spoločnosti alebo, či by sa takáto kontrola využila na zbavenie sa nepohodlných ľudí. Alebo, či by bolo správne zmeniť ľudské individuality na stroje bez možnosti voľby radosti, smútku, bolesti... Táto možnosť je ešte reálnejšia, ako predošlá.. Je otázkou, nakoľko je možnosť manipulácie chovania ľudí v rámci spoločenského vzostupu zaplatená stratou individuálnosti jedinca. A tým opäť straty zmyslu ďalšej existencie človeka v jeho originalite u každého z nás či našich nasledovníkov.

3. Problém genetickej manipulácie.

Je tu najväčšie riziko. Genetická kontrola budúceho človeka. Človek by do rúk prevzal mocný nástroj, ktorý je známy pod pojmom evolúcia. Bol by potom schopný rozhodovať. Kto z ľudí by však rozhodoval? Kto mu dáva takého právo? Toto právo je možné – tak ako iné – zneužiť!!! Máme vlastne vôbec právo prevziať túto stvoriteľskú úlohu? Aké máme vlastne – a od koho – morálne právo experimentovať z človekom? Tieto otázky je potrebné sa pýtať skôr, ako sa začne čo i len uvažovať nad touto možnosťou..

VIII. Utopická dynamika technického pokroku a prebytok zodpovednosti.

Všetky uvedené príklady sú z pohľadu etiky mnohokrát utopické. Z hľadiska rýchlosti technického pokroku však vidno, že to nie je celkom tak. Preto uvádzam citát z knihy, ktorý vypovedá o tomto probléme asi najjasnejšie. „ Ak si teda nová povaha nášho jednania vyžaduje novú etiku ďalekosiahlej zodpovednosti, ktorá by bola súmerateľná s dosahom našej moci, tak v mene tejto zodpovednosti žiada taktiež nový druh pokory – pokory nie ako v minulosti z dôvodu malosti, ale z dôvodu prílišnej veľkosti našej moci....“ Aká (etická) sila má zastupovať terajšie rozhodnutia v budúcnosti? Ako má etika poznať, čo je správne a čo nebezpečné. Na to všetko musí nájsť novú teóriu ( preto je tu posledná časť prvej kapitoly z názvom Etické vákuum). Úlohou tejto knihy je upozorniť na riziká a naznačiť cestu k možnostiam.. IX. Etické vákuum.

Obsah predchádzajúcich častí nám ukázal, že technický pokrok už nie je neutrálny, ako to bolo v dobách minulých.