Je tu teda namieste konštatovanie, že etika musí existovať ( vákuum sa týka len niektorých potencionálnych problémov o ktorých som vravel) a jej existencia bude tým naliehavejšia, čím väčšia moc bude sústredená v rukách človeka.




























Názov druhej kapitoly je: Otázky základov metód.

To prečo má takýto názov vysvetľuje autor knihy postupne v niekoľkých podkapitolách a ich častiach. I - Ideálne vedenie a reálne vedenie v „etike budúcnosti.

1. Naliehavosť otázky princípov

Hneď v prvých vetách tejto časti sú zodpovedané dve zákl. otázky. Čo je základom morálky budúcnosti a s ňou spojeným novým jednaním.. a otázka ako sa uplatní táto nová etika v praxi. Prvá otázka je o princípoch a druhá o aplikácii v politickej praxi, pretože práve v tejto rovine uvažuje H.Jonas vo svojom „princípe zodpovednosti“. Nemáme sa uspokojiť s vierou v rozumnosť ľudstva a dúfať, že špičky politického zoskupenia si to uvedomia sami. Odporúča nám tlačiť na politikov a zároveň ich kontrolovať v aplikovaní etiky prežitia ľudstva – teda etiky budúcnosti – do praxe. Máme trvať na otázke „prečo“? Nemáme sa spoliehať na svoj pocit, že sa staráme o budúcnosť ľudstva tak, že si ju želáme. Musíme si i my zobrať na plecia svoj diel zodpovednosti. Budúcnosť má byť taká, aká má byť.. avšak treba sa spýtať.. prečo? Táto otázka nám môže ukázať etické princípy budúcnosti. (Bližšie sa tieto problémy opisujú v nasledujúcom texte..)

2. Faktická veda o vzdialených účinkoch technického jednania. Porovnávacia futurológia – týmto pojmom by sa dala vysvetliť táto časť. Je tu snaha, navrhnúť istý druh vedy, ktorá by „diagnostikovala“ čo je vhodné podporiť a čomu treba zabrániť do budúcnosti na základe terajších skúseností a dôsledkov nevydareného etického pokusu. To ako spolupracuje etika a politika dnes by malo byť spracované a z výsledku by bolo vhodné predpovedať, ako sa odporúča politikom a ľudstvu jednať v budúcnosti. Bola by to „veda hypotetických predpovedí“. 3. Príspevok tejto vedy k vedeniu o princípoch : Heuristika strachu

Táto časť textu ma skutočne zaujala. Je to aplikácia strachu položená do roviny etickej. Na to aby sme si vážili dobro či zdravie, sme museli aspoň raz zakúsiť zlo, podlosť či chorobu. Preto vieme, že v prípade zodpovednosti za vzdialené – teda za budúcnosť -, ktorú autor hľadá v tejto knihe, nie sme celkom na pevnej zemi. Chcem chrániť človeka pred dôsledkami jeho terajšieho konania na základe malých porúch v prírode i správania ľudí v dnešnom svete. Strach z – zatiaľ – neurčitej hrôzy možného smerovania ľudstva nám dáva energiu, ktorá je potrebná na tvorbu novej etiky – etiky budúcnosti, etiky zodpovednosti! Omnoho lepšie vieme čo nechceme, ako to čo chceme. Je to tak i preto, že dobrým veciam neprikladáme rovnakú dôležitosť, ako zlým tej istej „intenzity“. Do budúcnosti vieme len veľmi málo predvídať, čo je dnes správne a čo nie...