Preto by nám mal byť strach nie prekážkou, ale skôr ukazovadlom k správnemu jednaniu ( i s určitou rezervou – teda horší scenár, ako bude skutočnosť).

4. Prvá povinnosť etiky budúcnosti : Zjednať predstavu o vzdialených účinkoch

Je to hľadanie „strachu“ v rámci dnešného sveta – tak ako je to popísané v predchádzajúcej časti – a zároveň testovanie možností aplikácie istých etických princípov ( v rámci povedzme myšlienkového experimentu). 5. Druhá povinnosť: Uplatniť pocit primeraný predstave vzdialených účinkov

Strach nevzniká sám od seba a ani sám od seba nevzniká strach z toho, čoho sa treba báť. V reálnom svete nám slúži na získanie strachu skúsenosť. Čo sa týka budúcich generácií, tu si musíme pomôcť rozumom a analýzou nášho jednania v prítomnosti. Osud budúceho ľudstva nám je dnes v podstate ľahostajný, avšak predstava toho, čo môže čakať našich nasledovníkov, by nám mala pomôcť k tomu, aby sme sa nechali osloviť - do budúcna mysleným - šťastím či nešťastím týchto nasledovníkov ( budúcich pokolení). Je povinnosťou dnešného človeka, politika, to, aby si uvedomoval hrozby možného smerovania ľudského správania a konania. 6. Neistota projekcií budúcnosti. Technika a veda pracujú z krátkodobými prognózami. Tie im dávajú možnosť stratégie a rovnako majú určitú matematickú postupnosť. Ak si však uvedomíme, že ľudské správanie a konanie sa neriadi matematickými vzorcami a že je ťažké urobiť prognózu ľudského jednanie na spoločenskej akcii, je takmer nemožné a teda neisté ako naprojektovať obraz človeka a ľudstva do budúcnosti. Jediné čo máme a čo môžeme použiť, je analýza minulosti poprípade analógia minulých a súčastných správaní sa spoločností štátov a ľudí i ľudí v glob. merítku. 7. Pre učenie o princípoch heuristicky postačuje vedenie o možnom.

I keď sa nám otvára neistá budúcnosť, celkom bezmocný nie sme. Máme možnosť predvídať rôzne možnosti vývoja. Používame – už spomenuté – myšlienkové experimenty, čo je naša veľká výhoda. V rámci imaginatívnej kauzistiky je možná určitá pravdepodobnosť. Na základe porovnania minulosti a prítomnosti sme na tom, lepšie, pretože máme priame výsledky. Ak máme v myšlienkových experimentoch dostatok informácií a dostatok snahy, potom sú prognózy presnejšie a riešenie problémov včasnejšie. 8. Vedenie o možnom je však pravdepodobne nepoužiteľné pre aplikáciu týchto princípov na politiku.

Neistota v projekciách budúcnosti, o čom bola reč, neohrozuje priamo náuku o princípoch, ale ak sa stane prognózou a musí sa prijať politické rozhodnutie, na včasné riešenie, je veľmi málo pravdepodobné, že uspeje. Je to dané niekoľkými faktormi. Jednak značná neistota predpovede, ktorá však – i napriek až príliš katastrofického scenára, ktorý sa vôbec nemusí naplniť – vyžaduje veľké a mnohokrát i nevýhodné rozhodnutia; jednak je krátkodobý záujem vždy preferovaný pred dlhodobými možnými dôsledkami.