Ten, kto prikladá tomuto faktu postupného ničenia sveta dôležitosť, či dokonca mu dáva prednosť, zbavuje sa zodpovednosti za možné zlepšenie.

III – Prvok stávky v jednaní

Vstupuje sem už nie praktický, ale etický prvok. V porovnaní zo životom jednotlivca si musí ľudstvo stále klásť otázku budúcnosti, lebo je to v jeho záujme a zodpovednosť leží – v tejto chvíli – na jeho pleciach. V rámci jednotlivca je dlhosiahla budúcnosť nezaujímavá z pragmatických dôvodov. Do budúcna však ľudstvo vstupuje s potrebou novej etiky a tá je pre ľudstvo istý druh stávky. V akom zmysle, to nám ukáže nasledujúci text. 1. Môžem dať do stávky záujmy druhých?

Podľa autora knihy môžem, lebo aj tak sa tomu nevyhnem. Nesmiem však dať do stávky druhých. Ich záujmy áno! Je to preto, lebo vo svete, kde žijú ľudia ako spoločnosť, sa vždy môj záujem týka i záujmov iných. Je tu iný – zdá sa že nutný druh – viny s ktorou sa musíme naučiť žiť. S tým sa spája i kolektívny druh viny, ktorá je trvalá. Treba však eticky rozlíšiť, či pri vsádzaní záujmov iných nevystavujeme tieto záujmy neprimeranému nebezpečenstvu; našej ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti. Tu už je vážne narušenie etických pravidiel i napriek zvyku na kolektívnu vinu. 2. Smiem dať do stávky celok záujmov druhých?

Celok záujmov druhých sa do stávky naopak nikdy dať nemôže a nesmie a už vôbec nie ich život. Najlepšie je to ilustrované príkladom vojny. V princípe – vojna dobyvačná je neospravedlniteľná, pretože sleduje dobro, blahobyt a vedie ju ľudská pýcha. Kdežto vojna obranná je žiaduca i keď je v stávke život – teda celok záujmov druhých. Táto vojna len odvracia zlo. Bez blahobytu sa žiť dá, kdežto v područí zla sa žiť nadá a je nemorálne takto niekoho nechať žiť. Tu je v záujme mojom i v celku záujmov iných oslobodiť sa a žiť. Čo sa týka života, rovnaká je situácia v rámci globálnom v zmysle zachovania života na zemi. Je teda jasné, že platnosť popísaného problému je platná, nie však celkom bezvýhradne.. Je to dané tým, že ak sa treba brániť a ubrániť sa nepodarí, je to síce morálne relevantné, ale bolo tým porušené pravidlo, ktorého neporušiteľnosť sme garantovali na začiatku tejto časti. Bolo však porušené v rámci morálneho konania a tak je možné tento nedostatok anulovať. 3. Meliorismus neospravedlňuje to, aby sme dali všetko do stávky.

Na prvý pohľad sa zdá, že technický pokrok je výnimkou, ktorá odporuje predchádzajúcej časti. Pretože celok záujmov druhých je daný do stávky v rámci získania dobra a blahobytu technológiami. Nie je to však celkom tak, pretože nemôžeme dávať do stávky celok záujmov iných z pohľadu budúcich generácií, ktorých sa dnešné jednanie nás dotýka.