Na zasadnutí Rady Európskej únie (Rady ministrov) v júni 1993 v metropole Dánska - Kodani - prijali členské štáty EÚ rozhodnutie rozšíriť Úniu o krajiny strednej a východnej Európy. Rozšírenie už teda nebolo otázkou ,,či", ale ,,kedy" sa tak stane. Podmienkou vstupu sa stalo plnenie politických a ekonomických kritérií, známych ako Kodanské kritériá, ktoré musí každý uchádzač o členstvo splniť, a ktoré musí Európska komisia vziať do úvahy pri návrhu svojho predbežného stanoviska. Kodanské kritériá sa týkajú predbežných ekonomických a politických podmienok členstva, a to bez toho, že by sa stanovil podrobný kontrolný zoznam. Ich obsahom je päť kritérií, ktoré sa stali základnými podmienkami pre vstup. Je to stabilita demokracie a jej inštitúcií (zákonnosť, systém viacerých strán, rešpektovanie ľudských práv, ochrana menšín, pluralita a tak ďalej).
Amsterdamská zmluva z roku 1997 má v článku F zakotvenú základnú zásadu, podľa ktorej sa ,,Únia zakladá na princípoch slobody, demokracie, ľudských práv, základných slobôd a zákonnosti". Medzivládna konferencia v tejto súvislosti rozhodla o úprave článku O, podľa ktorého sa dodržiavanie článku F stáva výslovnou podmienkou členstva. Dodržiavanie politických podmienok sa stalo pre uchádzajúce krajiny nutnou, avšak určite nepostačujúcou podmienkou začatia rokovaní o vstupe. Okrem politických kritérií boli prijaté kritériá ekonomické - fungujúca trhová ekonomika, ktorá bude schopná čeliť konkurenčnému tlaku jednotného trhu, schopnosť osvojiť si práva a záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, ďalej súhlas s cieľmi politickej únie a hospodárskej a menovej únie. Ku kritériám patrí aj schopnosť Únie prijať nových členov bez oslabenia európskej integrácie.