Obeť sexuálneho zneužívania veľmi často pochádza z disharmonickej rodiny, pričom ohrozenou skupinou sú predovšetkým deti, ktoré:
* nie sú dostatočne poučené o sexuálnom živote
* sú mentálne alebo iným spôsobom postihnuté, čo im na jednej strane znemožňuje účinnú obranu a na druhej strane sťažuje odhalenie páchateľa
* bývajú často samé doma, napr. v dôsledku smenovej práce matky, jej služobných ciest a pod. * sú zverené do opatery ľudí, ktorých rodičia nepoznajú alebo len veľmi málo
matka ktorých pre dlhodobú chorobu alebo z iných príčin nežije sexuálne so svojim partnerom
* žijú v doplnenej rodine
* v dôsledku úmrtia matky žijú samé so svojim biologickým, prípadne nevlastným otcom

Takéto zneužívanie spôsobuje dieťaťu nielen fyzické utrpenie, ale zanecháva následky na jeho psychike, ktoré sa prejavia v neskoršom období života a sú tým intenzívnejšie, čím dlhšie bolo dieťa zneužívané. Zneužívanie spôsobuje rôzne následky. Dieťa svoje zneužívanie chápe ako zradu dôvery a svojich citov. Pritom si však uvedomuje svoju bezmocnosť, nepozná spôsoby vlastnej ochrany a žije v presvedčení, že v prípade odhalenia jeho zneužívania by mu nikto neveril. K celkovej dezorientácii dieťaťa a k jeho pasívnemu prístupu k vlastnému zneužívaniu napomáha aj nepravdivé tvrdenie páchateľa o prirodzenosti a všeobecnosti sexuálnych kontaktov detí s rodičmi, dary, neraz i nákladné, prípadne zvýhodňovanie alebo osobité prejavy náklonnosti. Dieťa častokrát nie je schopné akéhokoľvek odporu. Pokiaľ sa vyskytne, ten je menší a slabší, čím menej je dieťa poučené o sexuálnom živote, o možnostiach obrany a odmietnutia akýchkoľvek kontaktov. Dôležitým v tomto prípade je postoj matky, ktorá najmä v prípadoch intrafamiliárneho zneužívania veľmi často mlčí. Príčinou môže byť nielen obava zo zníženia spoločenskej prestíže rodiny, jej odsúdenia, ale aj strach z agresie partnera, obava z jeho straty a zhoršenia tak vlastného ekonomického postavenia, ako aj sociálno-ekonomického postavenia rodiny ako celku. Vo svojej bezmocnosti a závislosti preto najčastejšie mlčí, nič nevidí a nepočuje a ponecháva dieťa vlastnému osudu. Takéto správanie matky pochopiteľne posilňuje správanie páchateľa. Osobitosti správania zneužívaného dieťaťa musia byť zrejmé tak druhému rodičovi, ako aj učiteľovi, či vychovávateľovi. Nejedná sa iba o rôzne somatické ťažkosti, ako sú napr. bolesti brucha bez organickej príčiny, poruchy spánku, ale aj závažnejšie zmeny, ku ktorým dochádza náhle a bez uspokojivého vysvetlenia dieťaťom. Hoci zmeny v správaní sú rozdielne v závislosti od veku dieťaťa takmer vždy sa objaví niektorá z podôb správania. Pochopiteľne, že niektoré prvky v správaní dieťaťa nemusia nevyhnutne znamenať jeho zneužívanie, avšak tento fakt treba mať na zreteli v prípade, ak sa zmeny v správaní vyskytnú v určitej kumulovanej podobe.