V dospievaní postoje ešte nie sú ustálené a vyhranené, a preto sú ovplyvniteľné sociálnym prostredím, fyziologickými pochodmi a zdravotným stavom. Výskumy poukázali dokonca na výrazný rozdiel v postojoch dievčat k rodičom aj k chlapcom pred a po prvej menštruácii. Po menštruácii boli postoje značne vyzretejšie.

Za typické potreby v období dospievania sa považuje potreba byť uznávaný, potreba akceptácie (v skupine aj dospelými). Ďalej je to potreba konformity so skupinou, to značí, že dospievajúci sa nechce odlišovať od skupiny, preto sa podobne obliekajú, majú podobný slovník.

Sexuálna potreba sa spočiatku prejavuje nepravidelne, ale intenzívne, najmä u chlapcov. Preto sa u chlapcov častejšie stretávame s prejavmi onánie ako u dievčat.

Potrebu pohybu podmieňujú prudké zmeny v organizme. Uspokojuje sa v pohybových hrách (futbal, hokej, atletika). Obľúbené sú športové hry, kde sa dá uplatniť rýchlosť a sila. Výskum psychických potrieb u dospievajúcej mládeže ukázal nasledovné rozloženie potrieb:

1) potreba spoločnosti a kultúrne hodnoty, 2) vrstovníci a skupiny, 3) potreba dospelých a rodiny, 4) vzťah k sebe, 5) vzťah k druhému pohlaviu, 6) potreba činnosti. V potrebách sa neprejavili interpohlavné rozdiely, okrem potrieb k druhému pohlaviu.

V postojoch dospievajúcich sa prejavujú postoje rodičov. Ako uvádza Homola (1972), vo vytváraní postojov má škola omnoho menšiu úlohu ako rodina. Medzi postojmi dospievajúcich a ich rodičov sa ukázali veľmi tesné súvislosti.

Úroveň spokojnosti dospievajúceho so svojím fyzickým vzhľadom ovplyvňuje utváranie postojov k sebe, vrstovníkom i dospelým.

Puberta je charakteristická výrazným rozvojom sebavedomia, teda aj výraznejším prejavom citového vzťahu k vlastnej osobe (rozvíja sa sebacit). Zvyšuje sa sebapozorovanie a sebahodnotenie, čo môže viesť na jednej strane ku komplexom menejcennosti, neistoty (dospievajúci sa stávajú samotármi), alebo na druhej strane sa vyvíja zvýšené sebavedomie až sebaobdivovanie.

V dospievaní sa objavuje záujem o budúce povolanie. Tieto záujmy sa spočiatku často menia. Okolo 14. roku nastáva intenzívne uvažovanie o vhodnosti istého povolania o možnostiach a schopnostiach dospievajúceho. Pubescent nie je natoľko psychicky vyspelý, aby sa mohol zodpovedne rozhodnúť. Preto majú veľkú zodpovednosť výchovní poradcovia, ktorí môžu odborne a kvalifikovane pomôcť riešiť tento závažný problém dospievania.