Patria tu otázky morfologických a fyziologických znakov muža a ženy so vzťahom k rozmnožovaniu, pohlavného spolužitia, oplodnenia, gravidity, pôrodu, plánovaného rodičovstva, pohlavných chorôb, interupcie, pohlavnej hygieny atď.

Mladého človeka učíme, že intímny styk muža a ženy je výrazom ich hlbokého citového vzťahu, vzájomnej lásky, že smeruje ku vzniku nového jedinca, ktorý podmieňuje vzájomné súžitie partnerov. Zameriavame sa na formovanie mravných princípov v chovaní mladého človeka v postojoch voči partnerovi druhého pohlavia, pestovať úctu voči druhému pohlaviu a voči pohlavnosti.

Pojem „sexualita“ zohľadňuje všetky prejavy, ktoré súvisia nielen s oplodnením a pohlavnými orgánmi, ale aj širšie súvislosti vzťahu medzi pohlaviami. Pohlavnosť u človeka je okrem sexuálno-biologickej túžby aj vecou lásky. U zvierat hovoríme iba o pohlavnosti.

Láska je najhlbším citom človeka. Zahrňuje v sebe zamilovanosť, priateľstvo, vernosť a stálosť. Predstavuje nezištnosť a úplnú oddanosť druhému. Jej náplňou je sebaobetovanie, oddanie sa druhému, vzájomné doplnenie sa, až splynie vo vzájomný harmonický celok. Láska však nie je to isté ako zamilovanosť, ktorá je síce prudkejšia, ale nestálejšia. Láska má trvácnejší charakter. Musíme poznať rozdiel medzi sexuálnym vzťahom, erotickým vzťahom, medzi zamilovanosťou a láskou.

Pohlavný pud je u človeka veľmi silný a ani rodič ho nezmení tým, že bude pred dieťaťom robiť z týchto prirodzených záležitostí tabu, alebo bude dieťaťu na jeho otázky z tejto sféry života odpovedať vyhýbavo, či nepravdivo, alebo ho zahriakovať. Odpoveď by mala byť pravdivá a formulovaná primerane veku dieťaťa, jeho predošlým vedomostiam a skúsenostiam.Deti dávajú i tak obyčajne otázky primerané veku.

V puberte môžeme sledovať prebúdzajúci sa záujem o pohlavný vzťah, ale väčšinou ešte bez vlastnej túžby po jeho naplnení. Adolescencia je už obdobím záujmu o lásku, i pohlavnú lásku, no zároveň aj o otázky manželstva a rodičovstva. Niet dôvodu nepodať mládeži veku primerané, pravdivé odpovede.

Dieťa neuchránime od pohlavnosti tým, že sa rozhovoru o týchto veciach budeme vyhýbať. V živote sa stretne s pohlavnosťou a s jej prejavmi a potom by sme museli s obavami sledovať jeho vývin, keby nebolo na túto stránku života pripravené.

Dieťa by malo byť poučené o tom, čo a aká je sexualita, súčasne by si však malo uvedomovať prečo o tom s ním hovoríme. Vedieme ho k tomu, aby pochopilo, že ide o oblasť života, ktorá si zasluhuje pre svoj význam úctu a diskrétnosť. Preto poukazujeme na dôležitosť, aby dieťa poučili rodičia, lebo už sám diskrétny, dôverný rozhovor má dieťaťu signalizovať, že je to sféra, o ktorej sa nehovorí príliš hlučne, ale s patričnou vážnosťou.