AIDS preveruje lásku

Strach nie je k ničomu, musíme vedieť, ako sa chrániť
Strach z AIDS

Epidémiu AIDS, rozšíreného dnes po celom svete, sprevádza strach. Strach je negatívna emócia a ako ochrana pred AIDS veľmi neúčinkuje. Strach z ľudí, ktorí sú nákazou postihnutí, spôsobujú nedorozumenie a nepriateľstvo medzi zdravými a postihnutými. Nedorozumenia, ktoré sa obracajú medzi oboma. Strach z ochorenia pritom ovplyvňuje žiadúcim smerom správanie človeka len do určitej miery. Ak nie je podporovaný dostatkom poučenia, môže v nás vzbudiť inú nežiadúcu emóciu – odovzdanosť osudu, pocit, že aj tak nemôžem nič robiť, aby som sa pred ochorením chránil. Pred AIDS nás neochráni strach, ale poučená zodpovednosť.

AIDS je záľudný v čase i v tele
Získané zlyhanie

Čo je AIDS? Anglická skratka názvu acquired immuno deficiency syndrom, znamená syndróm získaného zlyhania imunity. Imunita je dôležitý mechanizmus obranyschopnosti organizmu. Tento mechanizmus pomáha v tele človeka ničiť mikroorganizmy, najmä vírusy, žijúce v bunkách a spôsobujúce rôzne ochorenia. AIDS je taktiež vírusové ochorenie. Spôsobuje ho vírus HIV (human immunodeficiency virus), ktorý je v porovnaní s ostatnými vírusmi zvlášť zákerný. Je totiž schopný úplne narušiť práve mechanizmus obranyschopnosti organizmu tak, že človek infikovaný vírusom HIV, u ktorého prepuklo ochorenie AIDS, môže zomrieť na chorobu, na ktorú sa inak nezomiera, napr. na zápal pľúc. Teraz sa asi spýtate, ako sa vlastne nákaza AIDS prejavuje. Odpoveď však nie je jednoduchá. Môžu to byť príznaky celkom bežnej infekcie, ktorá je nám známa: zvýšená teplota, hnačka, chrípkové príznaky a pod. Jednou zo záľudností HIV infekcie je, že sa nemusí nijako prejaviť celé mesiace, ba i roky. Existujú ľudia, nositelia HIV infekcie, u ktorých sa ochorenia sprevádzajúce úplne rozvinutý AIDS neprejavia vôbec, jednoducho nepodľahnú ochoreniu AIDS a napriek tomu môžu sami infekciu šíriť.

Niektorí ľudia sa správajú riskantne
Strach z ľudí

V histórii AIDS sa objavil pojem riziková skupina. Bolo to v čase, keď ochorenie – teda ešte nepomenované, pretože bolo nepoznané – sa prejavovalo u ľudí, ktorí mali niečo spoločné. Najskôr sa rozšírilo medzi homosexuálnymi mužmi, teda tými, ktorí sa v láske zameriavajú na mužov.

Potom to boli hemofilici – muži alebo chlapci s dedičnou poruchou krvnej zrážanlivosti (ženy táto porucha postihuje totiž zriedkavo). Ďalej ľudia užívajúci drogy, ktoré si vpichovali injekčnými ihlami. V hrôze, ktorú neznáma epidémia vzbudzovala, boli príslušníci týchto skupín označovaní za rizikových. Zároveň boli označovaní za ako skupina ohrozujúca ostatných. Na svete bola ďalšia epidémia – tentokrát epidémia strachu z ľudí, ktorí patrili do takto označených menšín. HIV sa prenáša krvou, sexuálnym stykom a z matky na plod
Cesty prenosu

Dnes vieme, že hemofilici, ktorí ochoreli na AIDS, ochorelo preto, že im bol podaný liek obsahujúci HIV. Lieky pre hemofilikov sa vyrábajú z krvného séra veľkého množstva darcov. Darcovia, medzi ktorými boli aj ľudia infikovaný HIV (hoci nič ani netušili), teda infekciu prepravili svojou krvou. Z krvi sa nakazili aj ľudia, ktorí dostali transfúziu napr. pri operácii. Akonáhle bola zistená táto cesta šírenia HIV, začala byť vo všetkých civilizovaných krajinách krv podrobovaná kontrole. Taktiež sú kontrolovaní všetci darcovia krvi. V bývalom Československu to bolo od r. 1987. Túto cestu prenosu “strážia” zdravotníci. Všetky ostatné spôsoby prenosu sú v našich rukách.

Striedanie sexuálnych partnerov - spoľahlivá cesta pre AIDS
Promiskuita – dobrá kamarátka vírusu HIV

Promiskuita znamená striedanie a najčastejšie sa tento výraz používa v spojení so sexom. Hovoríme teda o sexuálnej promiskuite. Povedzme si o striedaní sexuálnych partnerov, o nevere, nestálych milencoch, o milostných vzťahoch , ktoré netrvajú dlho, ktoré sú skôr naopak krátke, že ani vlastne o vzťah nejde. Promiskuita nie je rozhodne vlastná len homosexuálom, alebo dokonca - ako sa mylne nazdáva – že je každý homosexuál promiskuitný. Tvrdí sa, že homosexuálnych ľudí žije v ľudskej populácii asi 4%, teda menšina. Rozhodne je v tejto menšine veľa ľudí, ktorí žijú vo vernom partnerstve alebo sa sexuálneho života úplne zriekli. To však nedokáže každý človek a ani by to nebolo správne. Správne však určite nie je ani striedanie, a to ani v menšine homosexuálov, ani vo väčšine heterosexuálov. Prečo sa človek začne správať promiskuitne, nie je ľahké vysvetliť. Zjednodušíme to. V čase, keď si uvedomujeme vlastnú sexualitu a učíme sa s ňou žiť, je dôležité, aký vzor sexuálneho správania máme k dispozícii. Napodobňujeme a vstrebávame postoje svojich rodičov, bez toho, aby sme si to uvedomovali. Zanedbateľné nie sú ani vplyvy ľudí, ktorí nám nieč9m imponujú.

Ak sme sa narodili so správnou sexuálnou orientáciou, nemáme nejaké iné výrazné problémy tí pre nás dôležití ľudia okolo nás žijú v harmonických milostných vzťahoch, najpravdepodobnejšie ich napodobníme a taktiež sa budeme snažiť o takéto vzťahy. Ťažšie to má ale chlapec, ktorý v období dospievania zistí u seba homosexuálne sklony. Pretože v jeho predstave je láska k jedincovi rovnakého pohlavia nesprávna, pretože vedia o pohŕdaní takýmito ľuďmi a pretože ťažko nájdu vo svojom okolí vzor, ako sa s touto odchýlkou správne vyrovnať, naučiť sa s ňou žiť. Niektorí začnú svoju sexualitu nenávidieť. Naviac sa obáva, aby sa to jeho blízki o ňom nedozvedeli. A pretože väčšina ľudí nie je schopná žiť bez sexu, začne neskôr vyhľadávať krátkodobé styky – často zámerne s neznámymi partnermi, pretože riziko prezradenia je v takom prípade malé, ale riziko získania nejakej pohlavne prenosnej choroby – i AIDS – naopak značné.

Opojná zamilovanosť – nebezpečenstvo vytriezvenia aj závislosti
Zamilovanosť nie je láska

Hovorili sme o tom, prečo niektorí homosexuáli striedajú partnerov a prečo vyhľadávajú neznámych partnerov. Promiskuitne sa samozrejme správa aj veľa ľudí so sexuálnym zameraním na jedincov opačného pohlavia. Všimnite si, že toto správanie nachádza v očiach mnohých ľudí pochopenie. Prelietavých chlapcov či dievčence dokonca mnohí z nás pokladajú za úspešných, žiadúcich. A predsa promiskuita, striedanie sexuálnych partnerov, je nebezpečná, nech sa jedná o homosexuálov, alebo tzv. normálnych, teda homosexuálov. Sexuálny pud, ktorým sa nelíšime od ostatných živočíchov, má človek kultivovať, aby z neho vypestoval ľudskú lásku. Lásku oddeľme od zamilovanosti, s ktorou si ju mnohí zamieňajú. Zamilovanosť je schopnosť niekomu sa zapáčiť, ku niekomu vzplanúť. Je to práve tá ľudská podoba sexuálneho alebo taktiež rozmnožovacieho pudu. Obvykle je zamilovanosť spojená s dočasnou stratou rozumu. Nie sme schopní na tom, do koho sme sa zamilovali, vnímať nič iného než to, čo sa nám páči. Dokonca to príroda zariadila tak, že ak ide o obojstrannú zamilovanosť, obaja robíme to, čím v druhom posilňujeme zamilovanosť, ani by sme sa o to vedome snažili. Preto nám obdobie zamilovanosti prináša toľko krásnych pocitov a zážitkov, preto je opojné. Ale práve preto, že sa vlastne nevedomky pretvarujeme, nemôžeme to vydržať dlho. Skôr či neskôr sa začneme správať ako obvykle, naše skutočné vlastnosti a spôsoby vyjdú najavo. Niektorí to potom prežívajú ako hlboké sklamanie, nezriedka sa dvojice rozlúčia. Nie je na tom nič zraňujúceho, pokiaľ zamilovaná dvojica v tom opojnom období nezašla vo vzájomných dôvernostiach príliš ďaleko, trebárs až k sexuálnym stykom.

Obvykle je to potom dievča, ktorá sa sklamaním viac trápi. V obidvoch však vzájomné sklamanie pôsobí. Mnohí sa snažia o ďalšie opojné vzťahy. Aby sa z vás nestali stále sklamaní účastníci tejto nebezpečnej hry, uvedomte si, že zamilovanosť nie je láska a preto k nej nepatrí sex.

Nebojme sa odlišností, bojme sa svojho strachu odlišnosť prijať
Malé odbočenie (o vzťahu k menšinám)

Keď predložíme úplne malým deťom obrázok, na ktorom bude 5 zebier pruhovaných správne a jedna bude mať pruhy obrátene a opýtame sa, ktorá zebra zožrala ostatným seno, odpovedia deti väčšinou , že to bola tá nesprávne pruhovaná. Teda tá, ktorá sa od ostatných odlišuje. Niečia odlišnosť v nás vzbudzuje podozrenie,, strach, často aj agresiu. Tým, ktorí sa odlišujú, sme pripravení podsúvať rôzne negatíva, podozrievať ich z kadečoho. V tom máme niečo spoločné so zvieracími predkami, ktorí sa pudovo snažia zbaviť odlišných jedincov svojho druhu. Lenže my sme ľudia a neriadime sa iba pudmi. Naše ľudstvo je dokazované okrem iného práve našim vzťahom k menšinám, teda k ľuďom, ktorí sa viac či menej líšia farbou pleti, zdravotnými postihnutiami, kultúrou atď. Vyspelosť demokratických spoločností je meraná práve ich vzťahom k menšinám. Čím vyspelejšia demokratická spoločnosť, tým vyšší je tu stupeň prijímania, tým je tolerantnejšia k menšinám. Pochopenie má prednosť pred odsúdením či dokonca vyvrhnutím. Každý z nás má možnosť zachovať sa demokraticky, osvedčiť svoju schopnosť vcítenia sa a tým pochopenie pre situáciu toho druhého. Nikomu, ani postihnutému odlišnosťou, ani sebe, teda neodlišujúcemu sa – nepomôžem, ak budem znižovať ľudskú hodnotu iného človeka posmeškami alebo ohováraním. Naopak, takým správaním v odlišujúcom sa človeku vyvolám a posilním pocit menejcennosti. A práve ten pocit, že som niečo menej než ostatní, že ma ostatní „neberú“ sú živnou pôdou pre pohŕdanie sebou samým. A keď k tomu nepochopeniu prispejú rodičia, je to o dôvod viac, nemať sa rád. Človek, ktorý sám seba nemá rád, nedokáže sám seba prijať, máva problémy s prijatím iných ľudí. Kruh sa uzatvára. Vráťme sa ale od všeobecnej úvahy o menšinách k menšine homosexuálov. Môžete mať vo svojom okolí niekoho, kto si práve v tejto dobe uvedomuje, že sa mu páčia jedinci toho istého pohlavia. Rozhodne to nie je dôvod k verejnému výsmechu. Pokiaľ viete, že ho to trápi, pomôžte mu tak, aby o tom nikto iný nevedel. Povedzte mu, kde nájde pomoc.

Sexuológa, ktorý jeho pochybnosti potvrdí alebo vyvráti, ale najmä mu poradí, ako sa s problémom vyrovnať. Takúto pomoc nájde v rôznych, dnes už existujúcich poradniach.