V rámci nej Comte najväčšiu pozornosť venoval štúdiu rodiny ako základnej jednotky spoločnosti, štúdiu štátu, ktorý udržuje súdržnosť spoločnosti, a štúdiu náboženstva, v ktorom videl prostriedok udržiavania tejto súdržnosti. Sociálna dynamika bola teóriou spoločenského pokroku čiže vývoja po vzostupnej línii Za rozhodujúceho činiteľa spôsobujúceho spoločenský vývoj pokladal intelektuálny vývin, ako druhotné činitele uvádzal podnebie, demografické faktory, deľbu práce a ďalšie skutočnosti. Vývoj spoločnosti podľa Comta prechádza troma štádiami, ktoré sú zároveň štádiami vývoja ľudského ducha, resp. intelektuálneho vývinu: teologickým štádiom (starovek a raný stredovek ), v ktorom ľudia všetko podkladali za produkt nadprirodzených síl, metafyzickým štádiom (od roku1300 do roku 1800) ako štádiom rozkladu systémov viery, morálky, filozofie i spoločnosti a pozitívnym štádiom - štádiom vedy, priemyslu, harmónie a rozvoja spoločnosti.
Karl Max (1818 - 1883) bol predovšetkým ekonóm, filozof a politik, jeho dielo nás však oprávňuje pohľadať ho i za sociológa. Aj on chápal vedu nielen, ako nástroj poznávania spoločnosti, ale aj ako nástroj jej premeny. Na rozdiel od Comta však nebol zástancom reformných, ale aj revolučných zmien spoločnosti.
Za základ života spoločnosti pokladal materiálnu výrobu. V procese výroby ľudia vstupujú do určitých nevyhnutných (od ich vôle nezávislých) vzťahov - výrobných vzťahov, ktoré zodpovedajú dosiahnutému vývojovému stupňu materiálnych výrobných síl (výrobných prostriedkov a pracovných síl čiže ľudí vo výrobe). Súhrn týchto výrobných vzťahov tvorí hospodársku štruktúru spoločnosti, jej materiálnu základňu. Podľa Marxa každej materiálnej základni zodpovedá právna, politická, duchovná a ideová nadstavba (duchovný život spoločnosti, spoločenské inštitúcie, sociálne vzťahy). Spôsob materiálnej výroby teda podmieňuje sociálny, politický a duchovný život spoločnosti. V procese materiálnej výroby ľudia vytvárajú, obnovujú a rozvíjajú aj svoje spoločenské vzťahy - spoločenské bytie určuje vedomie ľudí Stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoločensko-ekonomickú formáciu - spoločenské usporiadanie, ucelený soc. systém, resp. vývojový typ spoločnosti, fungujúci a vyvíjajúci sa podľa svojich vlastných zákonov. V histórii ľudstva Marx rozlišoval prvotnopospolnú, otrokársku, feudálnu a kapitalistickú formáciu a dejiny spoločnosti pokladal za dejiny vývoja a striedania spoločensko-ekonomických formácií.





Vo vývoji dochádza k zmenám vo vnútri jednotlivých formácií i k striedaniu jednej formácie druhou, a to sociálnou revolúciou.