Tá viedla buď k odmietaniu štruktúrneho funkcionalizmu, alebo k jeho dopĺňaniu o stránky, ktoré dostatočne nerozpracoval.
Teória konfliktu skúma podobné otázky ako štruktúrny funkcionalizmus, ibaže na ne odlišne odpovedá. Kým štruktúrny funkcionalizmus kladie povedzme otázku, aké funkcie plnia sociálne skupiny a organizácie v spoločnosti, teória konfliktu sa pýta, komu tieto skupiny a organizácie slúžia, resp. prospievajú, pre ktorú časť spoločnosti je ich existencia funkčná. Základnými prvkami spoločenského života sú záujmy. Snaha obhajovať a dosahovať vlastné záujmy má v ľudskom správaní rozhodujúcu úlohu. Rôznorodosť spoločnosti spôsobuje rôznorodosť až protikladnosť záujmov jej jednotlivých častí a výsledkom je vnútorné rozdelenie spoločnosti. Rôznorodosť záujmov a ohraničenosť spoločenských zdrojov, ktorá znemožňuje uspokojiť záujmy všetkých častí spoločnosti, vedie k sociálnym konfliktom. Tie však nemusia vždy ohrozovať spoločnosť, niekedy môžu, naopak, prispieť k upevneniu jej integrovanosti a stability, napr. tým, že uvoľnia existujúce napätie, vyriešia problémy a pod.
Alternatívna, resp. interpretatívna, sociológia reprezentuje viaceré teoretické smery, ktoré sú alternatívou predchádzajúcich dvoch smerov. Jednotlivé prúdy alternatívnej sociológie sa zaoberajú najmä sociálnym konaním a vzájomným pôsobením jednotlivcov, teda na rozdiel od teórií sociálneho konsenzu a sociálneho konfliktu mikroúrovňou sociologickej analýzy spoločnosti. Začali vznikať v šesťdesiatych rokoch predovšetkým v USA. Patrí medzi ne tzv. symbolický interakcionizmus, fenomenologická sociológia, etnometodológia, existencialistická sociológia i ďalšie menej významné smery a školy.
Symbolický interakcionizmus vyzdvihuje pri skúmaní správania jednotlivcov významy, ktoré ľudia pripisujú rôznym činnostiam a veciam vo svojom okolí. Tieto významy sú produktmi vzájomného pôsobenia ľudí. Sociálne interakcie ľudí sú sprostredkované používaním symbolov čiže skutočností, ktorým ľudia pripisujú určitý význam, interpretujú ich a podľa toho, ako ich pochopia, reagujú na ne vlastným správaním. Takto ľudia svojím každodenným pôsobením vytvárajú, udržiavajú, ale aj menia svoj sociálny svet i celú spoločnosť.
Aj fenomenologická sociológia sústreďuje svoju pozornosť na svet každodenných skúseností, každodenného života jednotlivcov, pričom sa zaujíma najmä o to, ako tento svet každodennosti vzniká a čo ho udržiava.