Sociológia je pomerne mladá veda, je však bohatá na teoretické koncepcie, názory a prístupy ku skúmaniu spoločnosti. Ak si chceme utvoriť základný obraz o dejinách a súčasnom stave sociológie, musíme sa aspoň stručne oboznámiť s dielom a názormi jej zakladateľov, ako aj s hlavnými smermi súčasnej sociológie (ďalej iba soc.).
Zakladatelia sociológie
Vznik soc. ako samostatnej vedy súvisí s následkami priemyselnej revolúcie v Európe. Hoci sociálne myslenie - úvahy o človeku a spoločnosti - majú niekoľkotisíc ročnú históriu, soc. ako veda o spoločnosti vznikla až v prvej polovici 19. stor. Za jej zakladateľa sa všeobecne pokladá francúzky filozof Auguste Comte. Ďalšími osobnosťami ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili rozvoj soc. v 19. i 20. sto., boli Karl Marx, Čmile Durkheim a Max Weber.
Auguste Comte (1798 -1857) je "otcom sociológie" aj preto, lebo práve on dal novej vede o spoločnosti tento názov. Usiloval sa postaviť dovtedajšie náuky o spoločnosti na vedecký základ a vytvoriť takú vedu o spoločnosti, ktorá by bola schopná odhaliť zákony spoločenského života. Prostredníctvom nej chcel reformovať spoločnosť. Sociológiu budoval ako tzv. pozitívnu vedu, to znamená, že by mala obsahovať iba tie tvrdenia, ktoré možno potvrdiť, alebo odmietnuť na základe faktov, teda výsledkov pozorovania, logického myslenia. Odmietal teologické a filozofické špekulácie o spoločnosti a človeku, dovtedy typické pre sociálne myslenie, a chcel ich nahradiť vedou. Tvrdil, že do vedy nepatria otázky o podstate a príčinách vecí, pretože na ne nemôžeme odpovedať na základe faktov.
Popri matematike, astronómii, fyzike, chémii a biológii zaradil Comte medzi základné všeobecné vedy aj sociológiu. Jej úlohou bolo skúmať spoločnosť. Spoločnosť chápal ako organický celok spojený všeobecným súhlasom (konsenzom) čiže harmonickým fungovaním navzájom závislých častí. Preto požadoval, aby sa jednotlivé javy spoločnosti neskúmali izolovane, ale celostne, vo svojich vzájomných vzťahoch v rámci celkov, ktorých sú súčasťou.
Comte rozdelil soc. na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku. Sociálna statika mala skúmať podmienky existencie a zákony fungovania spoločenského celku, sociálna dynamika zákony sociálneho vývoja a zmeny sociálnych celkov. Sociálna statika bola teóriou sociálneho poriadku, organizovanosti a stability spoločnosti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
História a súčasnosť sociológie
Dátum pridania: | 18.10.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | michaelko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 994 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 14m 20s |
Pomalé čítanie: | 21m 30s |
Zdroje: Základy sociológie, Ján Keller: Úvod do socilógie
Podobné referáty
História a súčasnosť sociológie | GYM | 2.9782 | 1193 slov |