1.Znalec

Pojem znalec :

Znalec je osoba rozdielna od procesných strán a orgánov činných v trestnom konaní, ktorú orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu priberá za tým účelom, aby na základe svojich odborných znalostí objasnila tú či onú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie, na objasnenie ktorej sa takéto odborné znalosti vyžadujú. Najčastejšie sú to otázky z medicíny, z odboru techniky a technológie, účtovníctva, chémie, písmoznalectva a pod.

2.Kto môže byť znalcom

Znaleckú a tlmočnícku činnosť vykonávajú osoby ustanovené podľa osobitného zákona. Funkciu znalca môžu vykonávať len znalci zapísaní do zoznamu znalcov a tlmočníkov. Okrem fyzických osôb môžu znaleckú činnosť vykonávať aj právnické osoby, ústavy a vedecké inštitúcie. Iba výnimočne sa môže za znalca ustanoviť osoba, ktorá nie je zapísaná do zoznamu znalcov a tlmočníkov a má potrebné odborné predpoklady pre to, aby podala posudok (vykonala tlmočnícky úkon) a ktorá s ustanovením vyslovila súhlas.

3.Vymenúvanie znalcov a tlmočníkov

Znalcov pre potreby trestného konania vymenúva minister spravodlivosti alebo predseda krajského súdu v rozsahu, rozsahu v ktorom ho minister spravodlivosti poveril.

Pre vymenovanie za znalca musí uchádzajúca sa osoba splniť nasledovné podmienky :
1.musí byť štátnym občanom SR, v odôvodnených prípadoch môže byť táto podmienka vypustená
2.musí mať potrebné znalosti a skúsenosti z odboru (jazyka), v ktorom má ako znalec pôsobiť, predovšetkým toho, kto absolvoval špeciálne výučby
3.musí mať také osobnostné vlastnosti, ktoré dávajú predpoklad pre to, že znaleckú (tlmočnícku) činnosť môže riadne vykonávať
4.s vymenovaním súhlasí
5.vymenovanie za znalca (tlmočníka) je vykonané na návrh , ku ktorému sú pripojené náležitosti podľa príslušných predpisov
6.menovaný znalec (tlmočník) musí zložiť sľub do rúk toho, kto ho menuje

Vymenovaní znalci (tlmočníci) sú po zložení sľubu zapísaní do zoznamu znalcov a tlmočníkov, ktoré vedú krajské súdy, v obvode ktorých má znalec trvalé bydlisko .
Znalci sú menovaní v nasledovných základných odboroch pre vykonávanie činnosti znalca pre potreby trestného konania :
1. Doprava cestná
2. Ekonomika a podnikanie
3. Elektrotechnika silnoprúdová
4. Elektrotechnika slaboprúdová
5. Psychológia
6. Stavebníctvo
7. Strojárstvo

4.Znalecká pečiatka a tlmočnícka pečiatka

Znalec aj tlmočník používajú pri výkone činnosti okrúhlu pečiatku s priemerom 36 mm v tvare úradnej pečiatky, ktorá obsahuje tieto údaje :
a) meno, priezvisko a akademický titul, prípadne vedeckú hodnosť znalca alebo tlmočníka,
b) označenie "znalec (znalkyňa) v odbore" s doplnením odboru a odvetvia, pre ktorý bol vymenovaný (bola vymenovaná), alebo "tlmočník (tlmočníčka) jazyka" s doplnením jazyka, pre ktorý bol vymenovaný (bola vymenovaná),
c) štátny znak Slovenskej republiky.
Odtlačok pečiatky je modrej farby a objednávku na vyhotovenie znaleckej pečiatky alebo tlmočníckej pečiatky vydá Krajský súd na náklady znalca alebo tlmočníka. Ministerstvo vydá znaleckému ústavu oprávnenie na používanie znaleckej pečiatky. Odtlačok znaleckej pečiatky alebo tlmočníckej pečiatky môže byť len na znaleckom posudku alebo na preklade, na vyúčtovaní a na výpise zo znaleckého a tlmočníckeho denníka. Znalecká pečiatka alebo tlmočnícka pečiatka sa nesmie používať v bežnej korešpondencii.

5.Odvolanie znalca (tlmočníka)

Orgán, ktorý znalca (tlmočníka) vymenoval, odvolá ho a zariadi jeho vyčiarknutie zo zoznamu , ak
a) sa dodatočne ukáže, že sa nesplnili podmienky pre jeho vymenovanie, alebo ak tieto podmienky odpadli,
b) po vymenovaní nastali skutočnosti, pre ktoré znalec (tlmočník) nemôže svoju činnosť trvale vykonávať,
c) znalec (tlmočník) napriek výstrahe neplní alebo porušuje svoje povinnosti,
d) organizácia, v ktorej je znalec (tlmočník) zamestnaný, preukáže, že mu znalecká (tlmočnícka) činnosť bráni v riadnom výkone povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,
e) znalec (tlmočník) požiada o svoje odvolanie.

6.Výkon znaleckej (tlmočníckej) činnosti

Znalci sú povinní vykonávať svoju činnosť riadne a v určenej lehote , činnosť vykonávajú osobne a môžu činnosť vykonávať aj mimo pôsobnosti súdu na ktorom sú zapísaní do zoznamu. Pri vystavovaní znaleckých posudkov (prekladov) je znalec (tlmočník) povinný používať znaleckú pečiatku , ktorej otlačok je vždy modrej farby a viesť znalecký denník. Za vykonanú činnosť prislúcha znalcovi (tlmočníkov) odmena podľa osobitného zákona a to znalcom podľa § 22 vyhlášky č. 263/1996 Z. z. a tlmočníkom podľa § 24 vyhlášky č. 263/1996 Z. z. Orgán činný v trestnom konaní priberie znalca, ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti. Priberá ho aj v tom prípade, keď sám má odborné znalosti, ktoré sú potrebné na objasnenie takej skutočnosti, okrem prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu; v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Vo všeobecnosti sa pre trestné konanie priberá jeden znalec, avšak sú prípady kedy treba pribrať dvoch znalcov , a to v prípade prehliadky a pitvy mŕtvoly alebo vyšetrenie duševného stavu obvineného.

Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomretého ošetroval počas choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.
V jednoduchých prípadoch sa namiesto znalca možno uspokojiť s potvrdením alebo odborným vyjadrením príslušného orgánu, o ktorých správnosti nie sú pochybnosti .
Znalec sa priberá uznesením. Proti rozhodnutiu o pribratí znalca je prípustná sťažnosť, ktorá však nemá odkladný účinok. Skutočnosť, že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie. Náklady spojené so získaním a zabezpečením takého dôkazu znáša strana, ktorá ho v konaní predkladá .

7.Vykonanie dôkazu znalcom

Znalec sa na vykonanie znaleckého úkonu predvoláva. Jeho ustanovenie sa na vykonanie znaleckého úkonu možno vynucovať poriadkovou pokutou a nie predvedením. Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku. Primerane sa postupuje aj v prípadoch, ak posudok obstarala niektorá zo strán podľa § 89 ods. 3. Obvinenému by mala byť daná možnosť taktiež sa vyjadriť k osobe znalca.
Znalec musí byť poučený o význame posudku z hľadiska všeobecného záujmu, o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku. Primerane sa postupuje aj v prípadoch, ak posudok obstarala niektorá zo strán podľa § 89 ods. 3.

8.Príprava posudku

Znalec zapísaný v zozname sa pri znaleckom úkone odvoláva na zloženie sľubu. Znalec nezapísaný v zozname zloží sľub pred podaním posudku. Činnosť znalca možno reozdeliť na dve etapy, a to na prípravu posudku a vypracovanie posudku.
Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisov a vymedzia sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi najskôr objasnené okolnosti potrebné na podanie posudku .
Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne. Rovnakú povinnosť má tlmočník pri overovaných prekladoch. Posudok sa doručuje tiež obhajcovi, a to na trovy obhajoby.

9. Výsluch znalca

Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a ho potvrdil.

Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu do zápisnice .
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom, podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne .
V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyšetrovateľ ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti.

10.Znalecký posudok

Príslušný orgán, ktorý v konaní znalca ustanovil, vymedzí vo svojom uznesení jeho úlohu podľa okolností prípadu aj formou otázok tak, aby sa znalec zaoberal len takými skutočnosťami, na ktorých posúdenie sa vyžadujú jeho odborné znalosti .
Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje :
a) úvodnú časť
b) nález
c) posudok
d) záver
e) prílohy (ak to skladba posudku vyžaduje).
Písomný znalecký posudok musí byť zošitý, jednotlivé strany očíslované, zošívacia šnúra s odtlačkom znaleckej pečiatky pripevnená k poslednej strane posudku. K poslednej strane písomného posudku znalec zapísaný v zozname znalcov pripojí znaleckú doložku, ktorá obsahuje označenie zoznamu znalcov, v ktorom je znalec zapísaný, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je oprávnený podávať posudky, a číslo položky, pod ktorou je úkon zapísaný v znaleckom denníku. Na požiadanie štátneho orgánu znalec osobne potvrdí a doplní písomný posudok, alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Pri ústnom posudku podanom do zápisnice sa uvedú aj údaje, ktoré sú predmetom znaleckej doložky.
Znalecký posudok vypracovaný na požiadanie právnickej osoby alebo fyzickej osoby v úvode obsahuje úlohu znalca a účel (právny úkon), na ktorý sa má znalecký posudok použiť (§ 12 ods. 2 zákona). Ďalšie časti posudku musia byť v súlade s odsekmi 1 až 3.

11.Náležitosti tlmočníckeho úkonu

Písomný preklad podáva tlmočník zapísaný v zozname tlmočníkov v podobnej úprave, aká je ustanovená pre písomný posudok znalca. Na prvej strane písomného prekladu tlmočník uvedie, z ktorého (do ktorého) jazyka preklad vykonal; k poslednej strane pripojí tlmočnícku doložku v slovenskom jazyku. Ak preklad vykonal do cudzieho jazyka, tlmočník pripojí tlmočnícku doložku aj v tomto cudzom jazyku. Tlmočnícka doložka obsahuje označenie zoznamu tlmočníkov, v ktorom je tlmočník zapísaný, jazyk, v ktorom je oprávnený vykonávať tlmočnícke úkony, a číslo položky, pod ktorou je úkon zapísaný v tlmočníckom denníku. S písomným prekladom sa musí zošiť aj listina, ktorej preklad sa vykonal, alebo jej kópia. Tlmočnícky úkon vykonaný ústne pred štátnym orgánom tlmočník uzavrie údajmi, ktoré sú predmetom tlmočníckej doložky.

12.Chyby posudku

Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie.

Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa iný znalec .

13.Krivá výpoveď a nepravdivý znalecký posudok

Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom, alebo policajným orgánom v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine, alebo pred vyšetrovacou komisiou zákonodarného orgánu :
a) uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo pre zistenie vyšetrovacej komisie zákonodarného orgánu, alebo
b) takúto okolnosť zamlčí, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

14.Záver

Podaný posudok hodnotia orgány činné v trestnom konaní voľne ako každý iný dôkaz. Znaleckým posudkom teda nie sú bezpodmienečne viazané. Hodnotenie posudku podlieha starostlivej previerke, ktorá určí, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku.
Znalec má nárok na odmenu za podanie posudku a na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil v súvislosti so znaleckým posudkom, tzv. znalečné .

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Súdni znalci a súdni tlmočníci