Budhizmus

Život Budhy

Budha, povodným menom Siddhárta Guatama, sa narodil ololo r. 560 pred n.l. v severovýchodnej Indii. Mladý princ žil v blahobyte v paláci svojho otca, izolovaný od ostatného sveta. Oženil sa a mal syna. Jedného dňa sa mu podarilo vytratiť sa z paláca: Vtedy sa jeho život navždy zmenil.
- Uvidel starca - dovtedy sa nikdy nestretol so starobou.
- Uvidel chorého človeka - zdesil sa toľkého utrpenia.
- Uvidel trúchliacich v smútočnom sprievode - dovtedy nepocítil strach zo smrti.
- uvidel svätého muža, spokojného a vyrovnaného, ako chodí s miskou za almužnou.
Pochopil aké márne sú ľudské radosti a zatúžil po pravom poznaní. Odišiel z paláca a vydal sa ho hľadať.

Najprv sa stal askétom, žil v nesmiernej chudobe a odriekaní, ale odpoveď nenašiel.
Sadol si pod strom a rozjímal. Počas troch nocí dospel k pravému poznaniu – osvieteniu.  V prvú noc sa mu premietli všetky jeho predchádzajúce životy.
 V druhú noc videl kolobeh zrodenia, života a smrti – a zákon, ktorým sa riadi.
 V tretiu noc pochopil štyri ušľachtilé pravdy


Štyri ušľachtilé pravdy:

1. život je utrpenie - budhizmus sa usiluje pomôcť ľuďom, aby to pochopili a prekonali
2. Pôvod utrpenia je v ľudskej túžbe - túžba po majetku, zdraví, šťastí, láske, peniazoch...
3. Ak odstránime túžbu  odstráni sa aj utrpenie - liek na utrpenie
4. Cesta k oslobodeniu, osvieteniu život podľa osemdielnej cesty - spôsob, ako tento liek nájsť

Pod oslobodením budhisti chápu vymanenie sa z kolobehu neustáleho znovuzrodenia. Tento stav oslobodenia je nirvána. Návodom na dosiahnutie toho oslobodenia je tzv. osemdielny chodník alebo cesta. Pochopenie štyroch vznešených právd a osemdielnej cesty sú jadrom Budhovho učenia

Osemdielna cesta
Je to stredná cesta medzi asketizmom a hedonizmom (zmyselný život) ako jediná cesta na prekonanie túžby.
1) Správne pochopenie štyroch vznešených právd
2) Správne myšlienky vedúce k láske ku všetkému živému.
3) Správna reč, ktorá musí byť čistá, ušľachtilá, dobre mienená.
4) Správne konanie, čiže morálne správanie.
5) Správny život, čo znamená, že budhista si nesmie zarábať na živobytie, čo si
žaduje násilie, ani venovaním sa svojmu náboženstvu.

O budhistických mníchov sa musí starať spoločenstvo.
6) Správne úsilie zahnať všetky zlé myšlienky.
7) Správna bdelosť – neustále si uvedomovanie potrieb iných
8) Správne sústredenie pomocou meditácie, ktorá človeku umožňuje byť vnútorne pokojný a zmierený so sebou aj so svetom.

Takto Budha dosiahol osvietenia - sa stal Budhom – prebudeným. Rozhodol sa vzdať okamžitého vstupu do nirvány, aby mohol hlásať víziu iným. Konal tak nasledujúcich 44 rokov.


Kolobeh zrodenia, života a smrti

„nekonečné putovanie“
Všetky živé bytosti sú súčasťou tohto putovania, nemôžu sa z neho vyslobodiť, kým nedosiahnú nirvánu. Nirvánu buddhisti popisujú ako stav, v ktorom zhasli plamene vášne a chamtivosti, ako plameň sviečky, ktorý zhasol. Nemôžeme si ju predstavovať ako kresťanské nebo, je to skôr „nič“. Podľa buddhizmu nirvánu nemôžeme dosiahnúť v našom pozemskom živote, v kolobehu zrodení, ale len vymanením sa z tohto kolobehu.
Výsledok ľudských činov, čiže karma, má vplyv na podobu budúceho života človeka. Takže morálne dobrý život vytvára pozitívnu karmu v nasledujúcom živote. Ale najvyšším cieľom je nirvána.

Etika

K štyrom vznešeným pravdám a k osemdielnej ceste neskôr pribudlo päť prikázaní:
1. Nezabíjaj živé
2. Neber, čo ti nedávajú
3. Nehovor nepravdu (klamstvo, šírenie klebiet a ohováranie)
4. Nepi opojné nápoje (drogy, alkohol – lebo zatemňujú myseľ)
5. Nebuď necudný (cudzoložstvo)

 život podľa týchto pravidiel vedie ku spáse – nirváne
Budhisti sú väčšinou pacifisti a vegetariáni

V mnohých znakoch môžeme nájsť podobu medzi buddhizmom a kresťanstvom. Budha tak isto ako Kristus učil zlo prekonávať dobrom, odmietal kasty...

Náboženstvo bez Boha

Budhizmus nie je náboženstvom v pravom zmysle slova.Budhizmus môžeme nazvať skôr „životnou filozofiou“ (návod na život). Je návodom pre ľudí, ako rozvíjať v sebe vlastnosti ako múdrosť, súcit, znášanlivosť, pokoj atď. Je označovaný aj ako ateistické náboženstvo, pretože nepozná osobného boha. Budhista verí v mravný zákon, v znovuzrodenie a spasenie - osvietenie. Neskôr začal byť Budha uctievaný ako boh i keď on sám to popieral.


Ďalší vývoj Budhizmu

Po Buddhoven smrti vznukili dve hlavné buddhistické školy:
- veľká cesta – Budha je pokladaný za Boha. Budhizmus sa stáva náboženstvom
- malá cesta – Budha je považovaný za veľkého myslitela a zakladatela budhizmu

Budhizmus dnes

Budhizmus sa po svojom vzniku rýchlo šíril po celom východe Ázie (v Japonsku v podobe Zenového budhizmu). Jeho centrom sa stal Tibet. V Indii budhizmus ustúpil hinduizmu.
V 20. Storočí budhistov v mnohých častiach sveta utláčali. Ide o buddhistické krajiny, ktoré sa dostali pod nadvládu komunistov (Tibet, Čína, Mongolsko). Inde sa však buddhizmus šíril ďalej.

Od začiatku sedemdesiatich rokov získal pevné miesto v mnohých západných krajinách, hlavne vo Veľkej Británii a USA.