Celkový rozsah tohto problému a jeho korene je veľmi ťažké identifikovať.
Jednu z verzií vysvetlenia sociálneho dištancu väčšinovej populácie voči Rómom ponúka sociologická dvojica M. Vašečka a R. Džambazovič. Domnievajú sa, že rozhodujúcim faktorom sociálneho dištancu ako majority tak aj samotných Rómov je negatívne vnímanie odlišnosti rómskej kultúry. (Vašečka, 2000; s. 3) Výskumy potvrdzujú, že toto negatívne vnímanie bolo založené skôr na stereotypoch než na priamej skúsenosti. V „Chudobe Rómov“ sa ďalej dozvedáme, že negatívne vnímanie Rómov medzi Nerómami sa za posledných desať rokov zintenzívnilo a vzťahy medzi Rómami a Nerómami sa sústavne zhoršujú. Pre tento fakt existuje niekoľko možných vysvetlení, vrátane upadajúceho spoločenského postavenia Rómov, ich rastúcej nezamestnanosti a zvyšujúcej sa závislosti na sociálnych dávkach. Negatívne stereotypy sú posiľňované aj rastúcou geografickou separáciou a klesajúcim kontaktom medzi Rómami a Nerómami.
Segregovaní a marginalizovaní Rómovia majú nízky sociálny kapitál, tzn., že postrádajú sociálne siete (kontakty), na ktoré by sa mohli spoľahnúť a ťažiť z nich. Do veľkej miery sú izolovaní od väčšinového obyvateľstva. Rómovia zriedkavo udržiavajú fungujúce vzťahy s inými etnickými skupinami, čo vedie k sociálnej dištancii a nepochopeniu na oboch stranách. Inštitúcie, najmä samosprávne orgány, verejné služby a kostoly sa najčastejšie nachádzajú v integrovaných oblastiach, do ktorých majú segregovaní Rómovia obmedzený prístup. Rómske deti sú často zaradované do osobitných škôl a tried. Sociálni pracovníci iba zriedkavo navštevujú segregované osady a vo všeobecnosti majú obmedzené kontakty s rómskymi osadami.

Sociálna dimenzia postavenia Rómov na trhu práce ako prvok etnizácie ich chudoby
Rómovia v krajinách strednej Európy patria medzi sociálne kategórie najviac ohrozené vylúčením z trhu práce a v dôsledku toho medzi sociálne a ekonomicky slabšie spoločenské vrstvy. Často sa segregovaní Rómovia dávajú do súvisu s tzv. underclass. Hľadanie odpovede na otázku pôvodu tejto hlbokej chudoby podnikla I. Radičová (Radičová, 2001; s. 444-8) a niečo sa dozvedáme aj z „Národnej správy“ (kol. aut, 2000; s. 96-100). V minulosti bola prevažná časť rómskej populácie súčasťou "tradičnej, starej" chudoby a tvorila viditeľné "ostrovčeky chudoby". S nástupom industrializácie prišlo ku kumulácii handicapov a Rómovia sa umiestňovali medzi nižšími sociálnymi kategóriami. Obdobie transformácie po roku 1989 viedlo v prípade veľkej časti rómskej populácie k tomu, že Rómovia sa zmenami zaradili skôr do kategórie porazených ako do skupiny víťazov.
I.