referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Piatok, 28. januára 2022
Ústavné právo vlády
Dátum pridania: 10.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dominisia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 407
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 20s
Pomalé čítanie: 14m 0s
 

V skutočnosti však prezident musí vychádzať z výsledkov parlamentných volieb. Predsedu vlády volieb. Predsedu vlády vyberie na základe návrhu najsilnejšej strany, ktorá zvíťazila vo voľbách alebo na základe dohody parlamentných strán, ktoré chcú vytvoriť vládnu koalíciu a získať parlamentnú väčšinu. Na návrh predsedu vlády vymenúva prezident ďalších členov vlády. Prezident okrem menovania určitej osoby za člena vlády má aj ďalšiu ústavnú právomoc - poveruje členov vlády riadením určitého ministerstva, prípadne funkciou podpredsedu vlády. Pri svojom menovaní skladajú členovia vlády sľub v ktorom sa zaväzujú byť verní Slovenskej republike a záujmom jej ľudu ako aj dodržiavať zákony a uvádzať ich do života /čl. 112 ústavy/. Vláda a jej členovia začínajú vykonávať svoje funkcie ihneď po menovaní prezidentom. Vyplýva to tiež z čl. 117 ústavy, keď vláda, ktorá podala demisiu vykonáva svoju funkciu do menovania novej vlády. Menovanie vlády prezidentom však nepostačuje na to, aby mohla podľa ústavy po celé volebné obdobie národnej rady vykonávať svoje funkcie. Vláda je povinná do 30 dní po svojom menovaní predstúpiť pred národnú radu, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery /čl.113 ústavy, porovnaj tiež čl. 102 písm. d//. Vláda je teda za výkon svojej funkcie plne zodpovedná Národnej rade SR. Zodpovednosť znamená, že musí mať neustále dôveru národnej rady. Vláda musí skladať účty zo svojej činnosti, najmä informovaním o plnení svojho programu. Taktiež poslanci národnej rady majú právo interpelovať členov vlády a orgány národnej rady si môžu kedykoľvek pozvať člena vlády na svoje schôdze /čl. 80 a 85 ústavy/. Ústava ako poistku zodpovednosti vlády a jej členov vo vzťahu k národnej rade zakotvuje inštitút nedôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je povinná národná rada prerokovať vtedy, ak to navrhne najmenej pätina jej poslancov. Na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. V tomto prípade prezident vládu alebo jej člena odvolá. Vláda, aby mohla úspešne vykonávať svoju funkciu, musí mať stále počas svojho funkčného obdobia dôveru národnej rady. Prerokovanie dôvery vláde sa uskutočňuje v národnej rade z iniciatívy vlády a nie poslancov národnej rady. Vláda je povinná požiadať o vyslovenie dôvery vždy po nástupe do svojej funkcie. Vláda tiež môže spojiť hlasovanie o prijatí niektorého zákona súčasne s hlasovaním o dôvere vláde, a tiež i inak kedykoľvek môže požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Fogaš Ľ.: Ústava Slovenskej republiky. Bratislava 1993., Kráľ J. a kol. :Ústavné právo Slovenskej republiky. Bratislava 1995
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.