referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristína
Nedeľa, 16. januára 2022
Ústavné právo vlády
Dátum pridania: 10.11.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dominisia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 407
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 20s
Pomalé čítanie: 14m 0s
 

Je to najmä z toho dôvodu, že ak by národná rada sústavne neschvaľovala návrhy zákonov, alebo iné opatrenia navrhnuté vládou, bola by vlastne znemožnená jej činnosť a vláda by nemohla plniť svoj program. Ak by národná rada zamietla návrh vlády na vyslovenie dôvery, prezident vládu odvolá. V tejto súvislosti je treba pripomenúť rozdiel v hlasovaní o nedôvere a dôvere vláde. Pokiaľ na vyslovenie nedôvery vláde sa musí dosiahnúť súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak je národná rada schopná uznášať sa. O vyslovenie dôvery môže požiadať len celá vláda. Jednotlivý člen vlády, ak nechce ďalej vykonávať svoju funkciu môže podať demisiu prezidentovi. Prezident nie je povinný demisiu prijať. Ak demisiu nepríjme, stáva sa právne neúčinná a príslušný člen vlády vykonáva svoju funkciu aj naďalej bez prerušenia.
Ak príjme prezident demisiu člena vlády, zároveň určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať jeho veci. Ak podá demisiu predseda vlády, je povinná podľa ústavy podať demisiu celá vláda. Členstvo vo vláde okrem uvedených spôsobov – dôvery, nedôvery, demisie, sa končí tiež tým, že návrh na odvolanie člena vlády podá predseda vlády. Odvolanie predsedu vlády má za následok vždy odstúpenie celej vlády.

Pôsobnosť vlády

Pôsobnosť vlády tvorí súhrn jej právomocí. Tieto sú vypočítané v čl. 119 ústavy ako veci, ktoré rozhoduje vláda v zbore, to znamená, vláda ako celok. Z povahy vlády ako výkonného orgánu a súčasne najvyššieho orgánu štátnej správy však vyplýva, že prerokúva oveľa väčšie množstvo záležitostí so všetkých oblastí štátu. Pripravuje návrhy na rokovanie národnej rady, usmerňuje prostredníctvom orgánov štátnej správy plnenie zákonov a ďalších opatrení, stanovením množstva každodenných úloh pre tieto orgány. V zahranično-politickej oblasti vláda navrhuje zásady zahraničnej politiky SR, zásady vzťahov k iným štátom a medzinárodným organizáciám, zúčastňuje sa na činnosti medzinárodných organizácií, dojednáva medzinárodné zmluvy, dáva súhlas k zriaďovaniu zastupiteľských úradov v cudzích štátoch, navrhuje zástupcov SR na diplomatické funkcie a rozhoduje o ďalších otázkach.
V oblasti bezpečnosti štátu schvaľuje vláda bezpečnostnú doktrínu SR, zameranie práce policajného zboru, prijíma opatrenia k zabezpečeniu činnosti spravodajských služieb, prerokúva informácie o bezpečnostnej situácii a ďalšie otázky podľa potreby.
Najdôležitejšie otázky rozhoduje vláda ako celok. Toto rozhodovanie považuje ústava za najdôležitejšie a označuje ho ako rozhodovanie vlády v zbore.
Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Fogaš Ľ.: Ústava Slovenskej republiky. Bratislava 1993., Kráľ J. a kol. :Ústavné právo Slovenskej republiky. Bratislava 1995
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.