Štátne symboly a štandarda prezidenta

Vonkajším prejavom štátnosti je označenie štátu a jeho štátne symboly.
Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiele prvej hlavy upravuje štátne symboly a stanovuje, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
Podľa článku 8 štátnymi symbolmi SR sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Medzi štátne symboly patrí iste aj štandarda prezidenta republiky, pretože prezident republiky reprezentuje ako hlava štátu jeho suverenitu vnútri aj navonok. V nadväznosti na ústavnú úpravu v čl. 9 ods.5 (ktorý hovorí, že podrobnosti o štátnych symboloch SR a ich používaní ustanoví zákon) Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon .63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní. Podľa neho štátne symboly možno vyobrazovať, a používať spôsobom ustanoveným v tomto zákone.
Štátny znak

Štátny znak SR tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia, používaný na našom území už za čias Cyrila a Metoda i v mestskej heradlike z 13.st a najmä v revolučných rokoch 1848-1849. Používala ho aj prvá Slovenská národná rada aj Matica slovenská, je aj na Deklarácii slovenského národa z roku 1918.Jeho tisícročná tradícia bola prerušená v roku 1960, keď ho nahradil štítok s obrysmi Kriváňa a plameňmi symbolizujúcimi Slovenské národné povstanie. Tento sa však nestal národným symbolom. 1.3.1990 preto Slovenská národná rada nadviazala na historické korene a tradície a obnovila historický štátny znak Slovenskej republiky.
Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. Štátny znak je farebný, pričom striebornú farbu možno nahradiť bielou farbou. Možno ho stvárniť z kovu, kameňa, keramického alebo iného materiálu, ak jeho podoba zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku. V tomto prípade môže ísť o jednofarebné stvárnenie.
Štátny znak používajú štátne orgány – Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy, súdy, prokuratúra, diplomatické misie Slovenskej republiky, ozbrojené sily. Štátny znak na svoje označenie používajú právnické a fyzické osoby reprezentujúce Slovenskú republiku na oficiálnych medzinárodných podujatiach.
Štátny znak sa používa na označenie hraníc Slovenskej republiky, budov štátnych orgánov, volebných miestností, insígnií predstaviteľov štátnych orgánov, radov a vyznamenaní Slovenskej republiky, bankoviek, mincí a pod.

Používa sa aj na vonkajšie označenie budov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy. Štátny znak sa umiestňuje v strede nad priečelím budovy, nad hlavným vchodom alebo z čelného pohľadu na pravej strane hlavného vchodu.
Štátnym znakom sa označujú listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie štátneho orgánu, alebo listiny, ktorými sa úradne osvedčujú dôležité právne skutočnosti či oprávnenia. Štátny znak sa používa na úradných pečiatkach.
Štátny znak môžu vhodným a dôstojným spôsobom používať aj jednotliví občania a združenia. Zakázané je také používanie, ktoré by bolo nevhodné, neprimerané, alebo ktorým by sa prejavovala neúcta k týmto symbolom Slovenskej republiky.

Štátna vlajka
Štátnym symbolom, s ktorým sa pomerne často stretávame, je štátna vlajka. Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného, ktoré sú usporiadané pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Tento znak je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Pomer strán vlajky je 2 : 3. Na štátnej vlajke sa neumiestňujú nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod.
Pri štátnom smútku sa spúšťa na pol žrde. Štátna vlajka sa používa pri slávnostných príležitostiach ako sú štátne sviatky, významné dni a pod. Jej dĺžka však nesmie presahovať trojnásobok jej šírky. Výzvu na použitie štátnej vlajky vydáva Ministerstvo vnútra SR, ak ide o oficiálnu príležitosť miestneho významu. Pravidlá používania štátnej vlajky v konkurencii s inými vlajkami zodpovedajú medzinárodným zvyklostiam.

Štátna zástava

Štátna vlajka sa môže používať aj vo forme štátnej zástavy. Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom. Štátna zástava sa od štátnej vlajky môže líšiť rozmermi (môže byť predĺžená), použitím vo forme koruhvy alebo vo zvislej polohe.
Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari.
Pravidlá používania aj štátnej zástavy v konkurencii s inými zástavami zodpovedajú tiež medzinárodným zvyklostiam.

Štátna pečať

Štátna pečať SR má okrúhly tvar, v strede je vyobrazený štátny znak, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Priemer štátnej pečate je 45 mm. V dolnej časti pečate je lipový lístok. Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov SR, medzinárodných zmlúv a pod.

Listiny, pečate a úradné pečiatky so štátnym znakom sa používajú vtedy, ak listina obsahuje uznesenia alebo rozhodnutie štátnych orgánov alebo ak ide o listinu, ktorou sa osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia. Oficiálne vyobrazenie štátnej pečate je uvedené v prílohe zákona o štátnych symboloch a ich používaní. Pečatidlo uschováva prezident Slovenskej republiky.

Štátna hymna

Štátnou hymnou sú prvé dve slohy Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska. Vznikla v roku 1844 pri odchode študentov Ľudovíta Štúra z Prešporského lýcea do Levoče na protest proti perzekúcii Ľudovíta Štúra. Pieseň znárodnela v rokoch 1848 – 1849 pod názvom Dobrovoľnícka.

Ústavnoprávna úprava štátnych symbolov vrátane pravidiel ich používania zodpovedá medzinárodným zvyklostiam. Chceme však podčiarknuť, že štátnym symbolom Slovanskej republiky by sme mali vzdávať úctu a chápať ich ako prejav suverenity a samostatnosti Slovenskej republiky. Takisto ich použitie by malo byť dôstojné a malo by zodpovedať ich významu a úlohe v živote SR.

Štandarda prezidenta republiky

Na záver ešte niekoľko viet o symbole, ktorý má osobitné postavenie. Je ním štandarda prezidenta republiky. Štandarda prezidenta SR je symbolom funkcie prezidenta, nie je symbolom štátu. Významným spôsobom je tesne spojená so symbolmi štátu, a preto ju pričleňujeme k skupine štátnych symbolov.
Má podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvŕšie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku SR. Bielo-modro-červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je lemovaná striebornou linkou, ktorá okrem toho lemuje celú štandardu. Používa sa na označenie trvalého alebo dočasného sídla prezidenta. Možno ju použiť aj pri plnení povinností vyplývajúcich z funkcií prezidenta.
Vyobrazenie a používanie štandardy prezidenta republiky upravuje zákon NR SR č.51/1993 Zb.z. o štandarde prezidenta Slovenskej republiky.

K problematike štátnych symbolov patrí i úprava postavenia hlavného mesta Slovenskej republiky. Podľa čl.10 Ústavy SR je hlavným mestom SR Bratislava. Hlavné mesto je charakterizované ako pravidelné sídlo najvyšších orgánov republýiky. Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta SR je podrobne upravené zákonom SNR č.377/1990 Zb. v znení zákona SNR č.523/1990 Zb. Tento zákon upravuje aj symboly hlavného mesta(erb, zástavu, pečať).