Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, a by viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

Druhy trestov

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty:
a/ odňatie slobody
b/ stratu čestných titulov a vyznamenaní
c/ stratu vojenskej hodnosti
d/zákaz činnosti
e / prepadnutie majetku
f/ peňažný trest
g/ prepadnutie veci
h/ vyhostenie
ch/ zákaz pobytu

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo aj viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje. Nemožno však uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku.

Výnimočný trest

Výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v
Osobitnej časti dovoľuje. Ak súd uloží takýto trest, môže zároveň rozhodnúť, že doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby sa na účely podmienečného prepustenia do doby výkonu trestu nezapočítava. Trest odňatia slobody nad pätnásť rokov až do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená. Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba páchateľovi , ktorý spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 alebo ktorý pri trestnom čine vlastizrady /91/, teroru podľa § 93 alebo § 93 ods. 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods.

3 alebo genocídia
/§ 259/ zavinil smrť iného úmyselne, a to za podmienok, že :
a/ stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku, alebo na obzvlášť ťažký alebo ťažko napraviteľný následok,
b/ uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
c/ nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov.

Odňatie slobody

Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov. Za trestné činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje jeden rok, možno uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že by vzhľadom na osobu páchateľa uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu. Trest odňatia slobody sa vykonáva podľa osobitného zákona a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov v nápravnovýchovných ústavoch. Trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok uložený vojakovi v základnej službe sa môže vykonať aj vo vojenskom nápravnom útvare. Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život. Ak bol trest odňatia slobody uložený vojakovi vykonaný vo vojenskom nápravnom útvare, hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený.

Strata čestných titulov a vyznamenaní

Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky. Súd môže uložiť trest aj pri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody alebo pri inom treste, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje ochrana povolania, ktoré páchateľ vykonával v čase spáchania trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Strata čestných titulov a vyznamenaní spočíva v tom, že odsúdený stráca vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly udelené podľa vnútroštátnych predpisov, ako aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské tituly.

Strata vojenskej a inej hodnosti

Súd môže uložiť trest straty vojenskej a inej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa , ktorý je nositeľom takej hodnosti, za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky. Súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody alebo popri inom treste, ako odsudzuje páchateľa, ktorý je príslušníkom ozbrojených síl alebo príslušníkom ozbrojeného zboru, a ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje disciplína a poriadok v ozbrojených silách alebo ozbrojenom zbore. Strata vojenskej a inej hodnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka iného ozbrojeného zboru, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore.

Zákaz činnosti

Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné. Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody, započítava sa však doba, po ktorú bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať.

Prepadnutie majetku

Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na výnimočný trest alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje, ako samostatný trest môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

Peňažný trest

Peňažný trest vo výmere od 5 000 Sk do 5 000 000 Sk môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať prospech. Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest v prípade, ak tento zákon v osobitnej časti:
A/uloženie tohto trestu dovoľuje alebo
B/ ho ukladá za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje päť rokov a vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné. Súd môže určiť, že peňažný trest sa splatí v primeraných mesačných splátkach.

Prepadnutie veci

Súd môže uložiť trest prepadnutia veci:
A/ ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
B/ ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
C/ ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
D/ ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písmenom c
Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Na páchateľa, ktorému bol uložený trest prepadnutia veci ako trest samostatný, sa hľadí, akoby nebol odsúdený, ak trest riadne vykoná.

Vyhostenie

Ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem, súd môže páchateľovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bolo priznané postavenie utečenca, uložiť trest vyhostenia z územia republiky, a to ako trest samostatný alebo aj popri inom treste.

Zákaz pobytu

Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku, trest zákazu pobytu sa nemôže vzťahovať na miesto alebo obvod, v ktorom má páchateľ trvalý pobyt. Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ak mu tento trest neukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody. Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa doba výkonu trestu odňatia slobody nezapočítava. Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode, na prechodný pobyt na takom mieste alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Účel trestu