Ústavné právo súdu

Výkon súdnictva v Slovenskej republike sa opiera o ústavou ustanovené zásady: nezávislosti, nestrannosti, oddelenosti súdov na všetkých stupňoch od iných štátnych orgánov, senátneho rozhodovania.
Súdami v Slovenskej republike sú: Najvyšší súd SR a ostatné súdy, ktorými sú – krajské súdy, okresné súdy /obvodné súdy v Bratislave/ a vojenské súdy /obvodové a vyššie/. 1) Úlohou súdov je najmä: rozhodovať v občiansko-právnych a trestno-právnych veciach. Súdy rozhodujú o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb a štátu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a tiež rozhodovať o vine obžalovaného a ukladajú zákonom ustanovené tresty, prípadne iné opatrenia. 2) Organizácia súdov a konanie pred nimi sú upravené v osobitných zákonoch. Vo vzťahu ku konaniu pred súdom upravuje ústava v čl. 46 až 50 nasledujúce zásady a oprávnenia:
a) právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,
b) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi,
c) právo na prejednanie svojej veci verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom,
d) právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi od začiatku konania, vrátane práva na tlmočníka,
e) zásada rovnosti všetkých účastníkov v konaní pred súdmi,
f) prezumpcia neviny, kým súd nevysloví právoplatným odsúdzujúcim rozsudkom jeho vinu,
g) právo odoprieť výpoveď,
h) právo obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu,
i) zásada výlučného rozhodovania súdu o vine a treste za trestné činy,
j) zásada nemožnosti trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby,
k) zásada trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona účinneho v čase, keď bol čin spáchaný /zákaz retroaktivity/.

Diskusie o zavedení správneho súdnictva po r. 1990 vyústili do jeho zriadenia, ovšem bez vytvárania špecializovaného správneho súdnictva. Výkon správneho súdnictva sa zaradil do sústavy všeobecných súdov. V súčasnej dobe sa výkon správneho súdnictva realizuje na základe týchto hlavných postulátoch vyplývajúcich zo zákona č.99/1963 Zb. v platnom znení:
1) Ústavný základ správneho súdnictva je zakotvený v čl.

46 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súdy, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z ústavy a tiež ustanovení par.3 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a tiež z par. 224 Občianskeho súdneho poriadku jasne nevyplýva, či súd preskúmava až právoplatné rozhodnutie, ale vstupuje do konania v rámci možností oprávnených prostriedkov. Na túto otázku dáva jednoznačnú odpoveď ustanovenie par. 247 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ustanovuje podrobnosti o rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov.
2) Druhou zásadou je, že zákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavajú v prvom rade súdy. Toto konštatovanie neplatí len vtedy, ak zákon ustanoví, že súd takéto rozhodnutia nepreskúmava. Občiansky súdny poriadok vymedzuje 4 okruhy vecí, kedy súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov:
a) Rozhodnutia, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Sú to najmä:
- všeobecne záväzné akty,
- rozhodnutia organizačnej povahy,
- rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal.

b) Súdy ďalej nepreskúmavajú tieto Občianskym súdnym poriadkom ustanovené rozhodnutia:
- rozhodnutia, ktoré sa preskúmavajú v rámci postupu pri rozhodovaní oprávných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov alebo podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
- rozhodnutia správnych orgánov v občiansko-právnych a obchodno-právnych veciach, v ktorých správny orgán vystupuje v mene štátu ako vlastníka alebo účastníka právneho vzťahu,
- rozhodnutia orgánov vojenskej správy, ktoré sa vydali na prípravu a plnenie úloh za brannej pohotovosti štátu,
- rozkazy funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených zborov,
- rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách ,
- rozhodnutia správnych orgánov v disciplinárnych trestoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, pokiaľ sa nimi neobmedzuje osobná sloboda alebo pokiaľ nemajú za následok zánik služobného vzťahu, ďalej odsúdených v nápravno-výchovných ústavoch, ako aj obvinených vo výkone väzby,
- rozhodnutia, ktorých vydanie závisí od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, pokiaľ sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
- rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickým osobám, pokiaľ sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,
- rozhodnutia o žiadosti na plnenie, na ktoré nie je nárok alebo o žiadostiach o odstránenie tvrdosti zákona, najmä rozhodnutia finančných orgánov o úľavách na odvodoch, daniach a poplatkoch,
- rozhodnutia, ktorými sa zamietli žiadosti o povolenie výnimiek z bezpečnostných predpisov a z technických noriem.
c) Okrem už vypočítaných rozhodnutí sú z preskúmavania súdom vylúčené rozhodnutia správnych orgánov vydaných na základe ustanovení, ktoré obsahuje príloha A Občianskeho súdneho poriadku. Táto príloha vypočítava 50 rozhodnutí vyplývajúcich z 36 zákonov a iných právnych predpisov, keď je vylúčená možnosť domáhať sa, aby rozhodnutie správneho orgánu preskúmal súd.
d) Podľa ustanovenia par. 248 ods. 3 môže byť z preskúmania súdom vylúčené aj ďalšie rozhodnutia, ktorých preskúmanie vylúčia osobitné zákony.
Z hľadiska ochrany základných práv je v Ústave SR dôležité ustanovenie v čl. 46 ods. 2. Podľa neho: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.".

Zdroje:

Kráľ J.a kolekt:Ustavné právo Slovenskej republiky -