Na základných zásadách sú vybudované všetky inštitúty, štádia trestného konania. Vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, zo zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a z Trestného poriadku.

Týmito zásadami sú:

A/ Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov
Spočíva v tom, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč ako zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje Trestný poriadok. Stíhanie inými orgánmi ako orgánmi trestného konania je právne neúčinné a protiústavné. Aktéri takéhoto stíhania sa vystavujú trestnej zodpovednosti. Na overenie dodržiavania zákonnosti slúžia systémy vzájomných kontrol. Prokurátor vykonáva dozor nad prípravným konaním, súd preveruje tiež zákonnosť prípravného konania a podania obžaloby, prokurátor, ale tiež ďalšie oprávnené osoby majú právo podať proti rozhodnutiu súdu opravné prostriedky, o ktorých rozhoduje nadriadený súd, prípadne Najvyšší súd Slovenskej republiky. B/ Zásada prezumpcie neviny
Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie, hľadieť ako by bol vinný. Nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina. Ak vzniknú pochybnosti o priebehu skutku, ktoré nemožno odstrániť ďalším dokazovaním, musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného. Z tejto zásady vyplýva, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a nie obžalovaného, preukázať vinu.

C/ Zásada legality
Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy. Z trestného stíhania sú vyňaté osoby, ktoré používajú výsady a imunitu podľa zákona alebo medzinárodnej zmluvy /napr. diplomatickí zástupcovia, členovia niektorých medzinárodných komisií, poslanci NR SR, pokiaľ nie sú pozbavení imunity/ a tie osoby, ktorých trestné stíhanie je neprípustné alebo voči ktorým je trestné stíhanie neúčelné, pretože sú stíhané pre iný závažnejší trestný čin.

D/ Zásada oficiality
Ak Trestný poriadok neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti. Musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní neprihliadajú. Táto zásada je prelomená novozavedeným inštitútom súhlasu poškodeného.

V zmysle neho trestné stíhanie, pre niektoré tam uvedené trestné činy, možno začať a už v začatom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Poškodený však musí byť vo vzťahu k obvinenému takou osobou, ktorá má právo proti nemu odoprieť výpoveď. E/ Zásada zisťovania skutočného stavu veci
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonávajú v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu. Skutočnosť, že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie. Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila. Toto ustanovenie súvisí aj so zásadou stíhania len zo zákonných dôvodov.

F/ Zásada voľného hodnotenia dôkazov
Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali samé, alebo niektorá zo strán. Niet zákonom určených pravidiel, koľko dôkazov a akej kvality je potrebné vykonať. V praxi sa uplatňuje prístup, aby boli vykonané také a toľko dôkazov, ktoré sú nevyhnutné na zístenie skutočného stavu veci. Hodnotenie dôkazov nie je ľubovôľou, pretože dôkazy sú známe nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale aj všetkým procesným stranám, ktoré sa môžu domáhať nápravy opravnými prostriedkami.

G/ Zásada spolupráce so záujmovými združeniami občanov
Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie. Záujmové združenia občanov môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady porušenia zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania. Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného pôsobenia prejednal vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So záujmovými združeniami občanov súd spolupracuje pri zabezpečení účasti občanov na pojednávaní súdov. Tieto združenia spolupôsobia pri výchove osôb podmienečne odsúdených, podmienečne prepustených a na hlavné pojednávanie môžu vyslať svojho zástupcu.

H/ Obžalovacia zásada
Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

Táto zásada zabezpečuje objektívnosť trestného stíhania. Celé trestné stíhanie je rozdelené tak, že ho vykonávajú samostatné orgány. Ak prokurátor podá obžalobu, tak proti sebe má obžalovaného a jeho obhajcu. Samosudca alebo predseda senátu vedie pojednávanie na súde a aj vykonáva dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného, pričom prokurátor, obžalovaný, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec môžu vypočúvaným osobám dávať otázky, môžu vypočúvať svedkov, ktorých sami navrhnú a môžu predkladať aj iné dôkazy. Prokurátor tak stratil postavenie pána sporu a súdne konanie, ktoré nemôže začať bez ním podanej obžaloby, už nadobudlo charakter sporu, kontradikcie. Z tejto zásady vyplýva, že súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Právnym posúdením tohto skutku nie je viazaný. Vzhľadom na to, že prokurátor podáva obžalobu, musí mať právo ňou aj disponovať. Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania. Z tejto zásady vyplýva aj povinná prítomnosť prokurátora na hlavnom pojednávaní ako aj v konaní o odvolaní a v konaní o sťažnosti pre porušenia zákona.

Ch/ zásada zákonnosti súdu a sudcu
V trestnom konaní pred súdom o obžalobe alebo o iných úkonoch môže rozhodnúť len príslušný súd. Predseda senátu alebo samosudca rozhodujú sami len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom konaní rozhoduje súd v prvom stupni, rozhodnutie robí sudca. O tejto zásade sme už hovorili v častí A, bod4. Je vylúčené, aby o veci samej mohol rozhodnúť niekto iný, ako predpísaným spôsobom zvolený sudca z povolania, ktorý v závislosti od povahy veci v zákonom stanovených prípadoch pôsobí ako sudca, samosudca, predseda senátu, člen senátu. Tieto otázky sú bližšie upravené v zákone o súdoch a sudcoch č. 335/1991 Zb. V senátoch prvostupňových súdov rozhodujú sudcovia a prísediaci. V konaní okresných a im na roveň postavených súdov sú senáty zložené zo sudcu a dvoch prísediacich. Ak v prvom stupni rozhodujú krajské súdy alebo Vyšší vojenský súd, vtedy sú senáty zložené z dvoch sudcov, z ktorých je jeden predseda senátu a z troch prísediacich.

I/ Zásada verejnosti
Trestné veci pred súdom sa prejednávajú verejne tak, aby sa občania mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v trestnom poriadku. Rozsudok však musí byť vyhlásený vždy verejne. Táto
Zásada je vlastne uskutočňovaním kontroly verejnosti nad rozhodovaním súdu.

J/ zásada bezprostrednosti a ústnosti
Konanie pred súdmi je ústne. Dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha. Táto zásada je prelomená tým, že samosudca bez prejednania veci môže rozhodnúť trestným rozkazom. S dôkazmi sa však bezprostredne oboznámi z trestného spisu. Súd pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli preberané na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

K/ zásada uplatnenia práv obvineného
Ten, proti komu sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach, umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť obhajcu. Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv. Obvinený musí byť poučený o svojich právach pred každým úkonom, ktorého je prítomný, bez ohľadu na to, či úkon vykonáva vyšetrovateľ, prokurátor, alebo sudca. Ak obvinený chce uplatniť niektoré zo svojich práv, je treba mu to umožniť. Túto zásadu je nutné rozšíriť o náležité uplatnenie práva všetkých procesných strán, teda aj prokurátora, poškodeného a jeho splnomocnenca, prípadne zástupcu združenia občanov. K obmedzeniu procesného práva môže dôjsť len výnimočne, ak to zákon dovoľuje.

L/ zásada používaného materinského jazyka
Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk. Na zabezpečenie zistenia skutočného stavu veci, obhajoby obžalovaného, uplatnenia nárokov poškodeného, pravde zodpovedajúcich výpovedi svedkov je nevyhnutné, aby tieto osoby mohli v trestnom konaní používať svoj materinský jazyk. Trestné konanie sa vedie v jazyku slovenskom. Ak je to potrebné, je orgán činný v trestnom konaní povinný do konania pribrať tlmočníka, a to aj vtedy, ak sám jazyku, ktorým dotyčná osoba vypovedá, rozumie. Tlmočník sprostredkúva jazykový kontakt medzi orgánom trestného konania a touto osobou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Zásady trestného konania