Nástrojom tejto funkcie sú predovšetkým právne normy, ktoré ukladajú občanom i inštitúciám určité povinnosti, garantujú ich rôzne práva, zakazujú spoločensky neprístupné správanie sa. Právo v tejto funkcii garantuje morálne a politické hodnoty spoločnosti.

Výchovná funkcia práva spočíva jednak v preventívnom pôsobení sankcií vo vzťahu k adresátom práva, vedie ich ku zachovávaniu práva, k poriadku a z druhej strany prispieva k rozvoju právnej kultúry. Typy právnych kultúr

Z európskeho pohľadu sa rôzne právne kultúry klasifikujú do troch základných typov:
a) kontinentálno-európsky,
b) anglo-americký
c) náboženský alebo tradičný

Kontinentálno-európsky typ právnej kultúry

Tento typ právnej kultúry sa vytvoril na základe recepcie rímskeho práva. Charakterizuje ho tzv. písane právo (lex scripta), ktoré tvoria štátne orgány splnomocnené na to ústavou štátu. Ostatné pramene práva sú len pramene subsidiárne.



Anglo-americký typ právnej kultúry

Pôvodný názov tejto právnej kultúry, ktorá vznikla v Anglicku bol Common Law a v dôsledku kolonizácie sa rozšíril do ďalších štátov. Sudca v ňom právo nielen nachádza, ale aj tvorí. Základným prameňom práva je precedens.


Právny systém

Právny systém každého štátu tvorí súhrn právnych noriem – pravidiel spávania sa v určitých podmienkach a situáciách. Pri ich porušovaní alebo nerešpektovaní štát siaha k ich vynucovaniu. Právne normy vzájomne vytvárajú systém vzťahov (hierarchických a horizontálnych väzieb). Sú zároveň prepojené aj na prvky sociálneho systému. Tieto pravidlá sú zhrnuté vo väčších celkoch – právnych predpisoch (zákony, nariadenia, vyhlášky), ktoré sa týkajú vymedzenej skupiny spoločenských vzťahov.

Právne predpisy

Právny predpis, čiže normatívny právny akt ako súčasť platného práva, je výsledkom právotvornej činnosti príslušného kompetentného orgánu, formálnym a všeobecne záväzným dokumentom, ktorý vyjadruje obsah právnych noriem.

Hlavnými atribútmi právnych predpisov sú:
a) nomatívnosť – jednoznačné vymedzenie pravidiel správania sa subjektov, na ktoré sa vyťahuje zvyčajne formou príkazov, zákazov alebo dovolenia.
b) záväznosť – vyplýva z jej platnosti a účinnosti
c) všeobecnosť – sa týka tak subjektov, na ktoré sa vzťahuje (napr. dôchodcov, podnikateľov, študentov a pod.), ako aj vecí, ktoré upravuje (predmetu úpravy).
d) štátne donútenie – smeruje k ochrane jednotlivca a spoločnosti pred dôsledkami porušovania práva. Nepriame donútenie využíva preventívne formy pôsobenia, aby príslušné subjekty si právom uložené povinnosti plnili.