dôchodcov, podnikateľov, študentov a pod.), ako aj vecí, ktoré upravuje (predmetu úpravy).
d) štátne donútenie – smeruje k ochrane jednotlivca a spoločnosti pred dôsledkami porušovania práva. Nepriame donútenie využíva preventívne formy pôsobenia, aby príslušné subjekty si právom uložené povinnosti plnili. Priame donútenie uskutočňujú štátne orgány, zväčša súdy.


Právne vzťahy

Právo ako súhrn právnych noriem sa realizuje predovšetkým prostredníctvom právnych vzťahov. Právne vzťahy sú spoločenské vzťahy upravené právnymi normami. Tieto právne normy určujú možné subjekty právneho vzťahu, ich práva aj povinnosti, ako aj právne skutočnosti, na základe ktorých tieto právne vzťahy vznikajú, menia sa, prípadne zanikajú.

Právne udalosti sú také skutočnosti, ktoré vznikajú nezávisle od vôle ľudí, teda objektívne a, s ktorými právo spája právne následky v podobe vzniku, zmeny alebo zániku právnych vzťahov. Napríklad smrť, živelná pohroma, narodenie, nezamestnanosť, plynutie času a pod. S narodením je okrem iných následkov spojený aj vznik právneho vzťahu rodič – dieťa. Smrťou tento vzťah zaniká. Smrť má za následok aj skončenie pracovného pomeru, manželstva, zakladá vzťah dedenia.

Ak sa právny vzťah vytvorí, má svoju štruktúru, ktorú tvoria nasledovné prvky:
a) subjekty
b) objekt
c) obsah

Subjektom (účastníkom) právneho vzťahu je ten, komu z daného právneho vzťahu vyplývajú práva a povinnosti, sú to osoby, ktoré právo uznáva za osoby v právnom zmysle. To znamená, že im priznáva právnu subjektivitu. Subjektami právnych vzťahov sa môže stať štát, štátne orgány, právnické a fyzické osoby (občania).

Objektom právneho vzťahu sú hodnoty, ku ktorým smeruje správanie subjektov právneho vzťahu, teda to, v záujme čoho subjekty do vzťahu vstupovali. Môže ísť o výsledky duševnej činnosti, veci, práva, správanie a pod.

Obsah právneho vzťahu môžeme označiť, ako práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z právneho vzťahu pre jeho subjekty.