Ombudsman každoročne predkladá Európskemu parlamentu výročnú správu. Táto správa sa prekladá do všetkých oficiálnych jazykov Únie. Ombudsman má i webovú stránku, na ktorej poskytuje podrobné a aktuálne informácie o svojej činnosti. Ombudsman ďalej koná oficiálne návštevy všetkých členských štátov, pri ktorých predstavuje svoju činnosť priamo obyvateľom.

Príklady prípadov vyriešených po ombudsmanovom zásahu

Zmluvné problémy

Subdodávateľ dostal zaplatené vďaka ombudsmanovmu návrhu o pružnom prístupe
U ombudsmana sa sťažoval subdodávateľ, že bol nespravodlivo penalizovaný kvôli doložke ku zmluve s Európskou komisiou. Podľa tejto doložky mohol byť hlavný dodávateľ vyplatený až po predložení výkazov o nákladoch od všetkých svojich subdodávateľov. Pretože nie všetci subdodávatelia predložili svoje výkazy o nákladoch včas, Komisia zdržala platby. Na ombudsmanovu radu požiadala Komisia hlavného dodávateľa o predloženie tých výkazov o nákladoch, ktoré už má k dispozícii. Tak mohli byť vyplatení tí subdodávatelia, ktorí dodržali termín.

Nedostatočná priehľadnosť

Rada poskytla dokumenty skupine Statewatch po ombudsmanovom zásahu
Statewatch, britská skupina monitorujúca občianske slobody v EU, sa sťažovala u ombudsmana, že jej Rada odmietla poskytnúť prístup k dokumentácii programov "Senior Level Group" a "EU-US Task Force". Rada tvrdila, že tieto dokumenty "nenáležia Rade", ale jej Generálnemu sekretariátu, čiže inštitúcii "odlišnej" od Rady. Ombudsman tento argument odmietol a zdôraznil význam zabezpečenia čo najširšieho prístupu k informáciám pre občanov Európy a tiež potrebu dodržiavania pravidiel oprávneného prístupu k dokumentom. Rada prehodnotila svoje pôvodné rozhodnutie a umožnila sťažovateľovi prístup k dokumentom.

Oneskorená platba

Nemecká firma dostala splátku s úrokom z roku 1995 po sťažnosti u ombudsmana
Nemecká konzultačná firma sa sťažovala, že jej Komisia dosiaľ nezaplatila poslednú splátku honorára, pričom táto mešká už 6 rokov. Firma odovzdala potrebnú programovú správu a finančný výkaz v roku 1994. Ombudsman zistil, že dokumenty týkajúce sa tohto programu vlastnila kancelária pre technické služby Komisie. Táto kancelária sa potom uzavrela a príslušné dokumenty boli zapečatené pod belgickou súdnou mocou. To znamenalo, že Komisia už k nim nemala prístup.