NIEKOĽKO ZNÁMYCH ZISTENÍ O NEVERBÁLNEJ KOMUNIKÁCII ČLOVEKA
Ř ak má človek nesynchronizovanú reč a gestá, príjemcu to ruší a mätie, odvádza to jeho pozornosť;
Ř každý človek má svoje vlastné neverbálne tempo a čiastočne ho môže ovládať;
Ř tí, ktorí sa najlepšie vyznajú v emóciách druhých, majú najrozvinutejšie rozlišovacie schopnosti pre detaily neverbálnych prejavov a patria k najobľúbenejším ľuďom a sami sú citliví;
Ř neverbálnym prejavom môžeme druhého človeka ovplyvniť viac ako slovami, na svoju stranu ho môžeme získať sympatiami, ktorá vzbudzujeme mimoslovne;
Ř človek v napätí má tendenciu nemeniť mimiku;
Ř človek s „kamennou tvárou“ (poker face) pozorne sleduje emočné výrazy druhých ľudí;
Ř stačí rozšírenie či zúženie zreničiek na to, aby muži vnímali tú istú ženskú tvár rozdielne ;
Ř oči toho prezradia najviac, strach a smútok či radosť a prekvapenie alebo zlobu (zúženie zreničiek);
Ř ženy sa viac kontaktujú očami, pozerajú na toho, kto k nim hovorí;
Ř muž pristupujúci k druhej osobe volí menšiu vzdialenosť ako žena a nezáleží na tom, či tou druhou osobou je muž alebo žena;
Ř v 79% stačí vidieť čelo osoby a obočie, aby sme spoznali prekvapenie; v 67% strach a smútok dokážeme rozoznať iba z očí; v 98% prípadov stačí vidieť dolnú časť tváre, aby sme správne rozoznali šťastie;
Ř naše pohľady na druhú osobu smerujú najčastejšie do jej tváre, z toho 75% do trojuholníku medzi očami a ústami, 10% do oblasti čela a vlasov, 5% na bradu a 10% na ostatné časti tela;
Ř v rokoch 1963-64 sledoval Jourard počet dotykov návštevníkov kaviarní v rôznych krajinách. Počas jednej hodiny zaznamenal v meste San Juan v Portoriku u hostí 180 dotykov, v Paríži 110, vo floridskom meste Gainesville iba 2 a žiadny v Londýne;
Ř ak spolu komunikujú osoby s nerovnakým statusom, prípadnú komunikáciu dotykom iniciuje osoba so statusom vyšším, opak je veľmi zriedkavý.

EMOČNE INTELIGENTNÝ NEVERBÁLNY PREJAV ČLOVEKA
Pojem emočná inteligencia získal v 90. rokoch 20. storočia veľkú popularitu. Vychádza z Aristotelovho odmietania extrémnych emočných reakcií, je to adekvátna miera prejavenia sa. Emočne inteligentní jedinci nie sú ani chladní, emočne nečitateľní či citovo nudní, a zároveň nestrácajú kontrolu nad svojou podráždenosťou a nereagujú výbušne. Základnou vlastnosťou je sebaovládanie, čiže získanie kontroly nad svojimi citmi a pudmi. Sebaovládanie jedného účastníka konverzácie má pozitívny dopad na druhého, agresívnejšieho. Podľa trinásťstupňovej stupnice emočných reakcií má po emočne negatívnom podnete nasledovať emočne pozitívna reakcia podľa vzorca „lnl + 1“.

-6 -5 -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4 5 6
depersonalizácia zúfalstvo depresia ústup útok sebapresadzovanie neutralita skúmanie kooperácia participácia tvorivosť emancipácia transpersonalizácia

Medzi emočne neinteligentné správanie patria príliš prehnané prejavy pozitívnych alebo negatívnych citov, tzv. afektované správanie. ŠPEKULATÍVNE INTERPRETÁCIE NEVERBÁLNYCH PREJAVOV
Zaujímavá oblasť neverbálnej komunikácie prinútila mnohých autorov k písaniu populárno-náučných „sprievodcov reči tela“. Každému neverbálnemu prejavu však možno rozumieť iba v situačnom kontexte, takže presné a všeobecné definície by sme mali brať s rezervou. Psychologické riziká špekulatívnych výkladov
Prvý okruh rizík predstavujú interpretácie, ktoré neberú ohľad na to, že človek môže reagovať nepredvídane, individuálne alebo dokonca paradoxne (napr. smiech cez slzy, predvádzanie sily ako maska strachu, slzy radosti). Človek môže byť v konkrétnej situácii veľmi ťažko čitateľný, pretože niektoré emócie skrývame, zostávajú nevyjadrené. Ak neberieme ohľad na situačný kontext, hrozí i skúsenému pozorovateľovi unáhlený úsudok či záver.
Druhú skupinu rizík tvoria návody ako sa správne chovať. Napomáhajú realizovať víziu o ovládaných, manipulovaných a v zásade rovnakých ľudí správajúcich sa podľa šablóny: správne, optimálne, bez stresu, pozitívne. Naviac tieto návody a ich autori neberú ohľad na konkrétnych ľudí. Napr. u introverta sa môžu zosilniť pocity menejcennosti a neschopnosti.