vynútenia si nejakého konania
3) vôľa musí byť vážna– nie je vážna, ak subjekt nechcel svojím konaním dosiahnuť právne následky
4) určitosť vôle– vôľa musí byť jednoznačná a nepripúšťa sa ani alternatívna forma
5) náležitosť subjektu– len ten subjekt, ktorý má spôsobilosť na právne úkony
6) náležitosť prejavu– musí byť urobený tak, aby bol zrozumiteľný a určitý
7) náležitosť predmetu– predmet musí by? možný (existuje) a právom dovolený

Právne úkony:
1) typický – upravený právnym predpisom (zákonníky,. . .)
2) atypický – nie sú upravené práv. predpisom
3) jednostranné
4) dvojstranné
5) viacstranné (zhodný prejav viacerých subjektov), napr. kúpna zmluva má dve strany povinný a oprávnený
6) adresné – ak sa prejav vôle dostane do sféry adresáta
7) neadresné – nie je adresovaný nikomu
8) formálny
9) neformálny
10) odplatný – kúpna zmluva, poistná zmluva
11) neodplatný – darovacia zmluva


Plynutie času je všeobecne uplatňovanou právnou skutočnosťou na základe ktorej vznikajú, menia sa, zanikajú právne normy.

Lehotapredstavuje istý časový úsek ohraničený začiatkom a skončením plynutia. V tomto časovom úseku sa spravidla vyžaduje, aby účastník vzťahu vykonal istú činnosť alebo konanie prípadne sa konania zdržal, teda nekonal (premlčacia, prekluzívna. . .)

Dobou sa rozumie časové obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú a trvajú alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik (skúšobná. . . ). Rozdiel je v začiatku a konci, čo sa týka lehoty a doby. Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok jej plynutia a končí sa uplynutím obdobia ustanoveného zákona ako deň skončenia lehoty. Lehota určená podľa dní končí uplynutím jej posledného dňa, pričom polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Lehota určená podľa týždňov alebo mesiacov, rokov, končí uplynutím dňa, ktorý sa pomenovaním resp. číslovaním v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť. Koniec lehoty ak pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posúva sa koniec lehoty na najbližší pracovný deň. Lehoty poznáme:
- zákonné
- uložené príslušným štátnym orgánom

Doba spravidla plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodnúť sa pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dom, v ktorom začčala plynúť.

Preklúzia (prepadná lehota) – spôsob zániku práva uplynutím tzv. prekluzívnej lehoty výslovne stanovenej zákonom ak v nej nebolo právo uplatnené. Na preklúziu prihliada orgán z úradnej povinnosti.

Premlčanie (premlčacia lehota) – nie je zánik práva ako celku, ale iba v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou a to námietkou premlčania. Právo nezaniká, ale sa oslabuje. Ak vznesie povinná osoba námietku premlčania, právo zaniká.

Prekluzívne lehoty sú kratšie ako premlčacie.