Konzultatívnym orgánom je Kongres miestnych a regionálnych samospráv v Európe. V tomto kongrese sú zastúpené miestne a regionálne správy. Rada Európy vedie veľmi intenzívny a otvorený dialóg aj s viac ako 400 mimovládnymi organizáciami, ktorým udelila konzultatívny štatút. Štatút pozorovateľa majú štáty Kanada, Svätá stolica, USA, Japonsko a Mexiko. Ako je už vyššie spomenuté najdôležitejším cieľom Rady Európy je ochrana ľudských práv. Veď štát v ktorom sú porušované základné ľudské práva, nemôže byť ani právnym, ani demokratickým, ani kultúrnym štátom. A práve v oblasti ľudských práv sa Rada Európy aktívne zasadzuje najme o ochranu občianskych a politických práv prostredníctvom mechanizmu konania o individuálnych sťažnostiach, ktorý umožňuje prejednať údajné porušenia pred Európskym súdom pre ľudské práva. Zasadzuje sa aj za ochranu sociálnych a hospodárskych práv, prostredníctvom mechanizmu Európskej sociálnej charty, ale tiež za ochranu osôb zbavených slobody, prostredníctvom návštev Výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Angažuje sa aj za ochranu práv národnostných menšín, prostredníctvom Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, či podporu rovnosti medzi mužmi a ženami. Rada Európy taktiež prijíma opatrenia proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii. Snaží sa posilňovať slobodu prejavu a informácií v médiách, voľný pohyb myšlienok a komunikácie cez hranice štátov. Tieto ciele, ktoré si Rada Európy postavila sú síce ambiciózne, ale pre spoločnosť veľmi potrebné. V nasledujúcich riadkoch by som sa chcel venovať práve týmto cieľom bližšie. V roku 1950 Rada Európy prijatím Európskeho dohovoru o ľudských právach sa začala angažovať v oblasti ľudských práv. Tento dohovor si vytýčil priekopnícky a odvážny cieľ, vytvoriť prvý medzinárodný systém ochrany, ktorý zabezpečuje účinné uplatňovanie ľudských práv. Týmto dohovorom, ktorý nadobudol platnosť roku 1953, štáty – zmluvné strany- zaručujú základné občianske a politické práva a ktoré sú súčasťou právneho štátu nielen svojím občanom, ale všetkým osobám, ktoré podliehajú ich jurisdikcii. Tento dohovor obsahuje mnohé dôležité práva. Je to napríklad Pravo na život (článok 2), ktoré chráni jednotlivca pred tým, aby ho štát mohol svojvoľne zbaviť života. Toto právo však nevylučuje trest smrti, pokiaľ je vykonaný v súlade so zákonom. Trest smrti bol zrušený až protokolom č. 6 ktorý bol prijatý v roku 1985.