Charta a dodatkový protokol z roku 1988 zaručujú súbor základných práv, z ktorých štáty musia prijať minimálne tieto práva: zákaz diskriminácie v zamestnaní, zákaz nútených prác, právo organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie, právo na spravodlivé pracovné podmienky a na spravodlivé odmeňovanie vrátane práva mužov a žien na rovnakú mzdu za prácu rovnakej hodnoty, začlenenie zdravotne postihnutých osôb do pracovného pomeru, právo na poradenstvo pri voľbe povolania, zákaz práce deti mladších ako 15 rokov a osobitná ochrana mládeže vo veku 15- 18 rokov, ochrana v materstve, rovnaké zaobchádzanie s migrujúcimi pracovníkmi. Do sociálnej oblasti zasahujú tieto práva: právo na zdravie, na sociálne zabezpečenie, na lekársku a sociálnu pomoc a právo využiť služby sociálnej starostlivosti. Dôležité je aj právo deti a mládeže na ochranu pred telesným a mravným ohrozením. Právo rodín a jednotlivých členov rodiny na právnu, sociálnu a hospodársku ochranu. Právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc. Pravo starších osôb na ochranu. V roku 1996 bola prijatá Revidovaná európska sociálna charta, ktorá prispôsobila obsah pôvodnej charty zásadným sociálnym zmenám, ktoré nastali odc prijatia. Táto Revidovaná charta má za úlohu nahradiť chartu z roku 1961. Zakotvuje nové práva, ktoré sú aktuálne ako: Posilnenie rovnosti mužov a žien, či právo zdravotne postihnutých osôb na začlenenie do spoločnosti a osobnú samostatnosť. Posilňuje práva deti a mládeže na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu. Rozširuje práva zamestnancov a taktiež rozširuje zákaz diskriminácie. Mechanizmus kontroly sa zakladá na správach o uplatňovaní ustanovení charty, ktoré vlády predkladajú Európskemu výboru pre sociálne práva. Dodatkový protokol, ktorý nadobudol platnosť v júli 1998, dopĺňa procedúru predkladania národných správ o plnení dohovoru systémom kolektívnych sťažností. Na jeho základe majú niektoré odbory, organizácie zamestnávateľov a mimovládne organizácie možnosť podávať sťažnosti namietajúce údajne porušovanie charty Európskeho výboru pre sociálne práva.
Ďalším významným dokumentom, ktorý Rada Európy prijala, a ktorý má zabraňovať mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu s osobami zbavenými slobody je Európsky dohovor na zabránenie mučenia. Tento dohovor bol vypracovaný v roku 1987. Dohovor ustanovuje mechanizmus, ktorý vychádza zo systému návštev výboru nezávislých expertov z rôznych oblastí- Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania (CTP). Výbor vykonáva návštevy, na miestach, kde sa nachádzajú osoby zbavené slobody. Cieľom týchto návštev je hodnotiť spôsob zaobchádzania so zadržanými osobami a navrhovať zlepšenie tam, kde je to žiadúce. Výbor vykonáva návštevy periodické, ktoré sú dopredu naplánované, alebo návštevy ad hoc, ktoré sa vykonávajú vtedy ak si to vyžaduje naliehavosť situácie. Po ukončení každej návštevy vypracuje výbor správu ktorá objektívne zhodnotí situáciu v zaobchádzaní s osobami zbavenými slobody. V prípade, že štát nespolupracuje s výborom CTP urobí sa verejné vyhlásenie. Toto riešenie je však zriedkavé.