Načo sú na svete vojny? Otázka na ktorú väčšina z nás odpovie, že sú zbytočnosťou. Paradoxom je, že práve vojnové konflikty sú hybnou silou politického a spoločenského vývoja. Za všetko stačí pripomenúť rozvoj ženských práv po I. svetovej vojne. Myšlienka založenia Rady Európy patrí medzi prvoradé výsledky hnutí ľudu túžiaceho po reforme spoločnosti a nastolení trvalého mieru na konci II. svetovej vojny. O štyri roky sa Rada Európy stala realitou. Dňa 5. mája 1949 bol v Ríme štatút Rady Európy podpísaný desiatimi štátmi. Zakladajúcimi štátmi sa stali Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nórsko, Spojene Kráľovstvo, Švédsko, Taliansko. Pretože štatút Rady Európy počíta s otvorením sa ďalším krajinám postupom času sa Rada Európy rozšírila o Cyprus, Fínsko, Grécko, Island, Lichtenštajnsko, Maltu, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, San Maríno, Španielsko, Švajčiarsko a Turecko. K značnému rozšíreniu Rady Európy došlo po spadnutí železnej opony. Do Rady Európy prichádza mnoho postkomustických štátov, ktoré týmto vstupom záväzne potvrdili svoje zapojenie sa do budovania spoločnej a jednotnej Európy. Po roku 1990 do Rady Európy vstúpili Albánsko, Andorra, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Gruzínsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina. Najvýstižnejšou definíciou Rady Európy je asi veta, že je to medzivládna organizácia, ktorá si postavila viacero cieľov. Prvým a najdôležitejším je chrániť ľudské práva, pluralitnú demokraciu a právny štát. Ďalším a z hľadiska výchovy mladej generácie nemenej dôležitým cieľom je prispievať k uvedomovaniu si európskej kultúrnej identity a rozmanitosti a napomáhať jej rozvoju. Ďalšími cieľmi sú, hľadať riešenie problémov, ktorým čelí európska spoločnosť a prispievať k demokratickej stabilite Európy. Povedané jednoduchšie Rada Európy sa zaoberá všetkými dôležitými otázkami európskej spoločnosti s výnimkou vojenskej obrany. Jej pracovný program zahŕňa ľudské práva, hromadné oznamovacie prostriedky, právnu spoluprácu, sociálne a ekonomické otázky, zdravotníctvo, školstvo, kultúru, dedičstvo, šport, mládež, miestne a regionálne samosprávy a životné prostredie. Rozhodovacím orgánom Rady Európy je Výbor ministrov. Výbor ministrov je zložený z ministrov zahraničných vecí štyridsaťjeden členských štátov, alebo ich zástupcov. Poradným orgánom je Parlamentne zhromaždenie, ktorého členov menujú národné parlamenty.