Odvetvia práva

Odvetvie práva - skupina práv. noriem (predpisov) upravujúcich určitý druh spoloč. vzťahov (pracovné, občianske, trestné); sú prehľadné, presne a jasne kodifikované.
Kódex- bol pôvodne súbor tabúľ, neskôr papyrusových listov, na ktoré sa písalo. Dnes je to kompletný, organicky usporiadaný súbor práv. textov určitého odvetvia, ktorý má podobu zákona; napr. Občiansky zákonník, Trestný zákon, Obchodný zákonník, Zákonník práce...
Najdôležitejšie odvetvia práva v sloven. systéme práva- štátne (ústavné) právo
-občianske a rodinné pr.
-obchodné p.
-pracovné p. a p. sociálneho zabezpečenia
-trestné p.
-správne p.
-finančné p.
Štátne p.- sústreďuje sa na najvýzn, spoloč. vzťahy, upravené najmä v ústave a i zákonoch: základy hospod. sústavy a polit. systému, štát. zriadenia, štátnych a samosprávnych orgánov, organizácie súdov, práva a povinnosti občanov
Správne p.- sústreďuje sa na štátnu správu verejnych vecí, dopravy, školstva, zdravotníctva.. Správne orgány (vláda, ministerstvá, ústredné orgány okresné úrady) podrobnejšie rozvádzajú zákony upravujúce veci v ich správe a vydávajú rozhodnutia. Patrí sem i zákon o vojenskej službe.
Občianske p.- sústreďuje sa na vzťahy vznikajúce medzi občanmi, občanmi a organizáciami a medzi občanmi a organizáciami na jednej strane a štátom na druhej. Dôležitá je problematika ochrany spotrebiteľa. Občian. zákonník- zaoberá sa ochranou osobnostného práva, vlastníckym právom, dedením...
Zmier (pokonávka)- mimo súdna dohoda medzi stránkami.
-žalobca- občan, ktorý sa so žalobou obráti na súd. Žaloba (návrh) smeruje proti žalovanému (odporcovi)
Zákl. typy v obč. práve- uvedenie vecí do pôvod. stavu/náhrada škody/satisfakcia nemajetkovej ujmy (symbolické odškodnenie).
Rodinné p.- rieši vzťahy vznikajúce v rodine, medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Upravuje podmienky uzavretia manželstva, osvojenie dieťaťa...
Obchodné p.- upravuje vzťahy medzi podnikateľmi.
Pracovné p.- súbor práv. noriem, ktorých predmetom sú spoloč. pracovné vzťahy. Sú to také vzťahy, pri ktorých zamestnávateľ za odmenu užíva prac. silu občana. Zákonník práce- hovorí o vzniku a formách prac. pomeru, o nárokoch na odpočinok, o mzde...
P. sociál. zabezpečenia- realizuje sociálne a hospod. práva občanov. Pozostáva z množstva práv. predpisov i medzinárod. zmlúv prijatých OSN a Medzinárod. organizácie práce.

Hovoria o nemocenskom, dôchodkovom zabezpečení...
Trestné právo- reguluje súhrn povinností, ktoré máme vo vzťahu k spoluobčanom i k spoločnosti. Dostáva sa k slovu vtedy, keď niekto spácha trestný čin.
-páchateľ- ten, kto trestný čin spáchal sám.
-spolupáchatelia
-účastník- ten, kto organizuje, navádza alebo pomáha pri trestnom čine.
Deliktuálna spôsobilosť- povinnosť osobne sa zodpovedať za trestný čin, ktorý sme spáchali. Platí od 15. roku veku. No trest je do 18. roku miernejší.

Obrana proti kriminalite:
-oznámite podozrivú aktivitu polícii
-dobre zabezpečíte svoj majetok pred zlodejmi, cez dovolenku si dáte vyberať poštovú schránku
-ak sa vraciate domov a zbadáte porušený zámok, nevojdete do bytu, ale zavoláte políciu
-ak niekto zazvoní, či zaklope, neotvárajte, presvedčite sa, kto to je
-vyhýbajte sa miestam, kde dochádza často ku kriminalite- prázdnym parkom, garážam...
-neukazujte na verejnosti peniaze ani cennosti
-ak žijete osamelo, neupozorňujte na to vizitkou ani prostredníctvom telef. zoznamu.
Trestný zákon- obsahuje ustanovenie o nutnej obrane-ak je niekto protiprávne napadnutý môže použiť primeranú rozumnú silu na obranu.
Formy práva- pramene, ktoré hovoria o tom, ako sa máme správať, ak sa chceme domôcť svojich práv, plniť si povinnosti, či vyhnúť sa trestu.
Právne predpisy- písané texty, kt. vydáva štát. orgán; ten rozhoduje o vzniku, zániku, či zmene práv. noriem; je záväzný dokument, ktorý sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu.
Platné právo štátu je hierarchiou práv. predpisov, na jej vrchole je ústava štátu.
Právna sila je vlastnosť práv. predpisu, ktorá vyjadruje vzájomný vzťah práv. predpisov, ich miesto v štruktúre systému práva.
Zákony- sa zaoberajú podrobnosťami.
Vykonávacie predpisy- sú vládne nariadenia, vyhlášky a výnosy ministerstiev.
Vláda- vzdávaním vlád. nariadení rozvádza a konkretizuje zákony parlamentu.
Ministerstvá a ústredné orgány- vydávajú vyhlášky a výnosy.
Univerzálne práv. normy- vláda, ministerstvá, ústredné orgány; platia v celom štáte.
Lokálne právo- orgány miestnej štát. správy- krajské a okresné úrady (vydávajú všeobecné záväzné vyhlášky) a samosprávne orgány obcí, obecné zastupiteľstvá ( v. z. nariadenia); platia len na území, ktoré tieto orgány spravujú. Legislatívny proces- proces tvorby práva; postup štát. orgánu od podania návrhu práv. predpisu, jeho prerokúvanie, schvaľovanie až po vydanie.
Zákonodárny l. p.- je l. p., ktorého výsledkom sú zákony.
Tvorba práva:
-ak sa o zmenu usiluje NRSR, poslanci a vláda SR, tak podajú návrh zákona.

Majú právo zákonodárnej iniciatívy a parlament sa ich návrhom musí zaoberať.
- ak sa o zmenu usiluje napr. ministerstvo stáva sa gestorom návrhu zákona. Legislatívna rada vlády rozošle zákon na pripomienky rezortom, ktorých sa to týka, pripomienky zapracuje a formálne podá návrh zákona predsedovi parlamentu. Ten ho odovzdá ústavnoprávnemu výboru a jeho predseda zas ďalším výborom. Parlamentné výbory o návrhu rokujú a ich stanovisko prednesie spravodajca výboru. V pléne sa uskutoční otvorená rozprava a po nej poslanci hlasujú. Na prijatie zákona je potrebná nad ˝ väčšina prítomných poslancov. Na prijatie ústavy zas kvalifikovaná väčšina-3/5 všetkých poslancov. Kvórum- počet poslancov, kt. prítomnosť je potrebná na prijatie uznesenia (u nás 76 poslancov)
Zákon potom podpíšu príslušní ústav. Činitelia-prezident, predseda vlády, parlamentu, prípadne príslušný minister. Nakoniec sa práv. predpis publikuje v Zbierke zákonov SR.

Ústava SR:
-prijatá: 1.9.1992; do platnosti vstúpila: 1.1.1993
Tvorí ju: Preambula, 9 hláv; spolu 156 článkov
Preambula- vyjadruje ideu štátu, jeho zákl. zmysel a poslanie.
-predchádzalo jej prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR v júli 1992.
- je najvyšší zákon krajiny a zákl. práv. rámec pre fungovanie polit. moci. Limituje moc a rozdeľuje ju medzi parlament, vládu a súdnictvo. Vyjadruje zákl. práva občanov, určuje postavenie štát. moci, definuje kompetencie jednotlivých štát. orgánov a ich vzájomné vzťahy, symboliku štátu...

Zdroje:

učebnica pre 2.ročník stredných škôl -