Odobrať však občanovi právo riadiť štát a teda nepriamo životy všetkých ľudí žijúcim v štáte sa však považuje za siahnutie na ich nedotknuteľné právo.
Treba sa tejto prizmy zbaviť a prikladať niečomu tak inštrumentálnemu, ako je ekonomika, a štát je predovšetkým ekonomickým suverénom na určitom území, hlavne inštrumentálny význam. Zvlášť vo vyhranených situáciách.
Vyhranenou situáciou chápem aj stav, v akom je v súčasnosti Slovenská republika. Extrémne príklady vyžadujú extrémne riešenia. V starom Ríme (za republiky) sa počas vojny, alebo inej nepredvídateľnej krízovej situácie, volil diktátor, ktorý mal neobmedzené právomoci. Pritom v Rímskej republike mali veľmi trpké skúsenosti s vládou kráľov s predchádzajúceho obdobia. Chápali však, že len suverén bez opozície dokáže preklenúť obdobie nebezpečenstva relatívne bez ujmy. Za takýchto okolností akýkoľvek faktor, napr. morálka, nehrá žiadnu úlohu. Lucius Cornelius Sulla, keď bol zvolený diktátorom, zaviedol proskripcie, pripravil o život a majetok množstvo rímskych občanov, z ktorých veľké množstvo sa nijako neprevinilo proti republike, ale len boli Sullovími osobnými nepriateľmi. Normálne je to neospravedlniteľné, veď siahol na ich základné slobody, previnil sa proti všetkým pravidlám demokracie. Ale z historického hľadiska zachránil republiku. Ako uvidíme neskôr, Rimania preukázali veľkú múdrosť, keď zverili voľbu diktátora len senátorskému snemu. Boli to totiž ľudia, ktorí sa po celý svoj život nevenovali (takmer) ničomu inému ako politike a vedeli sa najkvalifikovanejšie rozhodnúť, či je skutočne potrebné takéto riešenie. Starý Rím vôbec je skvelou možnosťou, ako demonštrovať rôzne aspekty poručníctva. Hneď v nasledujúcom príklade uvidíme, aké dôležité je zvoliť do takej významnej funkcie vhodnú osobnosť. Caesar, na sklonku svojho života nastolil principát, keďže nevidel inú možnosť, ako vyviesť republiku z krízy. Ako je známe, bol senátormi zavraždený. S ním však Rím neopustil principát. A to bola pre republiku úplná katastrofa. Nastupujúci Augustus Octavianus neprejavil ani štipku štátnického a vojenského umenia ako jeho predchodca, čo malo pre republiku fatálne následky.
Podobne v súčasnosti na Slovensku by som privítal podobného diktátora. Povedzme na dobu určitú (opäť) tak ako v Ríme. A nerešpektoval by som akékoľvek morálne kritérium.
Keď už uvažujeme o Ríme v intenciách poručníctva je nevyhnutné pripomenúť dôležitý fakt. Za republiku politiku z veľkej časti riadil senát (Senatus). Vstup do neho bol však podmienený majetkovým cenzom. Senátorom sa stal len občan, ktorý mal majetok zaručujúci mu príjem na milión sesterciov. Pre ilustráciu- celoročný nájom v priemernom byte v tom čase predstavoval asi 1000 sesterciov. Senátormi teda boli extrémne bohatí ľudia.