A jeho presadenie je ďalším špecifickým problémom. Predstavme si, že niektorá (ktorákoľvek) politická strana bude mať v programe, že chce presadiť prideľovanie volebného práva na spomenutej báze. Okamžite by bola politicky odpísaná. Navyše- definícia slovenských volieb ako všeobecných a rovných je v Ústave SR, teda na schválenie takejto zmeny by bolo prakticky nemožné.
Uvedomujem si riziko, ktoré je ukryté v možnosti existencie takéhoto mechanizmu. Myslím si však že čas a prostriedky investované do vývoja, testovania a užívania takéhoto mechanizmu by sa mnohonásobne vrátili v podobe oveľa efektívnejšieho politického a teda v konečnom dôsledku aj ekonomického systému. Rovnako si viem dosť dobre uvedomiť, že takýto systém nemá šancu na úspech aj z hľadiska medzinárodnej politiky. Príchod rôznych demaršov, nót a podobne by bol len otázkou času. Podobne aj reálne kroky štátov, ktoré majú možnosť hlboko ovplyvniť politické smerovanie v našej krajine. Prípad Jörga Heidera z pred niekoľkých rokov hovorí dostatočne jasnou rečou.
Nebolo nakoniec ani mojou ambíciou meniť slovenský politický systém či volebný zákon, ide len o akési rétorické cvičenie. Na nič iné sa už dlho nezmohli slovenskí politici, necítim sa teda nijako zahanbený.