Terénny zber dát je realizovaný profesionálnou agentúrou a výberový súbor spĺňa kritéria reprezentatívnosti vzhľadom na základný súbor mládeže v SR vo veku 15-26 rokov.
Získané údaje sú spracované pomocou štatistického softwaru SPSS a v rámci matematicko-štatistickej analýzy sa realizuje:
 prvostupňová analýza dát: charakteristika výberového súboru pomocou popisných štatistík ( frekvencie, aritmetické priemery …)
 druhostupňová analýza: testovacie kritérium Chi-kvadrát aplikované na kontingenčné tabuľky interpretované na hladine významnosti p< 0,05
 koeficient kontingencie.

Angažovanosť mladých ľudí v spoločnosti sledoval výskum prostredníctvom otázok zameraných na analýzu záujmu o politické udalosti u nás, hospodársku situáciu, informácie zo zahraničia a dianie v mieste bydliska. Mládež sa zároveň vyjadrila k svojej účasti na verejnom živote spoločnosti.
Záujem o politické udalosti, hospodársku situáciu, o dianie v mieste bydliska a informácie zo zahraničia považujeme za prejav spoločenskej angažovanosti mladých ľudí. Pre každú spoločnosť je žiadúca určitá úroveň spoločenskej angažovanosti mládeže. V záujme napredovania a rozvoja spoločnosti je dôležité, aby sa mladí ľudia zaujímali o dianie v spoločnosti, zúčastňovali sa na verejnoprospešnej činnosti a participovali na riešení problémov, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Medzinárodný výskum „Mládež a demokracia“ realizovaný Štátnym pedagogickým ústavom v roku 1995 so zameraním na analýzu postojov a názorov mládeže na demokraciu vo vytypovaných krajinách východnej a západnej Európy potvrdil, že záujem mladých ľudí vo veku 16-18 rokov o politické dianie, politické spravodajstvo v médiách a záujem aktívne sa zapájať do politického života spoločnosti je v Slovenskej republike výrazne nižší ako v ostatných participujúcich európskych krajinách (Anglicko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Holandsko, Fínsko a Dánsko). Nezáujem o politické dianie vo svojej krajine i vo svete prejavovali študenti Slovenskej republiky vo zvýšenej miere. Príčiny uvedeného rozdielu oproti ostatným krajinám výskum neodhaľoval. Možno však predpokladať, že vyplýval predovšetkým z konkrétnych sociálno-politických a existenčných podmienok v krajine. Výsledky výskumu zároveň však potvrdili, že respondenti zo Slovenska, obdobne ako z ostatných európskych štátov sa v politických diskusiách usilujú vyjadriť svoj názor na politickú situáciu v krajine a presvedčiť o správnosti svojich názorov. Ide zrejme o povahovú črtu danú mladým ľuďom bez ohľadu na hranice, politické a sociálne podmienky a pomery. Výsledky výskumu realizovaného na Ústave informácií a prognóz obdobne potvrdili nízky záujem mladých ľudí o aktívnu participáciu na politickom živote spoločnosti. Veľký záujem o politické udalosti domáce aj zahraničné prejavuje len 17,0% mladých ľudí. Možno konštatovať, že s vyšším vzdelaním rastie záujem o politické udalosti u nás. Najväčšie percento študentov prejavujúcich veľký záujem tvoria študenti gymnázií. Za primeraný považuje svoj záujem o politické udalosti 46,9% respondentov, prevažne zamestnanci a roční respondenti najstaršej skúmanej vekovej kategórie (23-26 rokov). Malú pozornosť venuje politickým udalostiam u nás 35,0% mladých ľudí.