Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Občianska participácia mládeže
Dátum pridania: | 18.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | cepren | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 039 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 14m 40s |
Pomalé čítanie: | 22m 0s |
Najmenší záujem uvádzali ženy na materskej dovolenke a v domácnosti a 15-17 roční respondenti. Politické dianie vôbec nezaujíma 18,4% respondentov.
Výraznejší záujem prejavili mladí ľudia o dianie v mieste bydliska. Veľký záujem o dianie v mieste bydliska prejavuje jedna štvrtina všetkých oslovených mladých ľudí a to najmä najnižšej vekovej kategórie (27,6%) a prevažne študenti stredných odborných učilíšť a gymnázií. O miestne udalosti má primeraný záujem polovica respondentov, malú pozornosť im venuje 20,2% a vôbec žiadnu 4,2% oslovených mladých ľudí. Najvyššie percento nezáujmu o dianie v mieste bydliska pochádza od respondentov z Bratislavského kraja a čo do počtu obyvateľov od respondentov z veľkých miest. Práve prostredie veľkých miest navodzuje určitý druh anonymity z čoho pramení uvedený zvýšený nezáujem mladých ľudí o dianie v mieste bydliska i nezáujem aktívne participovať na riešení aktuálnych problémov.
Hoci výsledky dokumentujú určitý záujem mladých ľudí o dianie v mieste bydliska na základe empirických údajov získaných z viacerých výskumov realizovaných v poslednom období sa potvrdilo, že prevládajúcou tendenciou u mladých ľudí je nezáujem aktívne sa podieľať na riešení problémov. Jedným z dôsledkov tejto skutočnosti je i veľmi nízke zastúpenie mladých ľudí medzi poslancami mestských samospráv. Príčinu tohto stavu však vidíme aj v nedôvere starších k schopnostiam a zodpovednosti mladých ľudí za fungovanie mesta a obce. Reálnu cestu ako dosiahnuť vyššie zastúpenie mladých ľudí medzi poslancami mestských zastupiteľstiev vidíme okrem iného aj vo vytváraní vhodných podmienok pre ich občiansku participáciu a v podnecovaní záujmu mladých ľudí o aktívne občianstvo.
Súčasťou výskumu bola aj politická orientácia mládeže. Necelá polovica nami skúmanej mládeže sa nevie zaradiť na stupnici politickej orientácie a jedna tretina uviedla politický stred. Miernu prevahu má pravicová orientácia oproti ľavicovej (15,2% oproti 13,0%). So stúpajúcim vekom rastie schopnosť politického začlenenia mladých ľudí. Do skupiny nezaradených patrilo až 60,0% 15-17 ročných respondentov. Získané výsledky dokumentujú, že ľavicovo orientovaní sú najmä študenti stredných škôl so všeobecným zameraním, zatiaľ čo respondenti s ukončeným odborným vzdelaním sa prikláňajú skôr k politickému stredu. Mladí ľudia s najvyšším vzdelaním sa najčastejšie radia k pravicovo orientovanej skupine, pričom až takmer 12,0% z nich je pravicovo vyhranených. Politická orientácia mládeže je ovplyvňovaná aj lokalitou a veľkosťou bydliska.
Zdroje: Bieliková, M.: Sociálno-politická problematika mládeže v SR, záverečná správa z výskumu, Bratislava, ÚIPŠ 1999, Bieliková, M.: Životný štýl a hodnotové orientácie mládeže v SR, záverečná správa z výskumu, Bratislava, ÚIPŠ 2000, Európske a mládežnícke trendy (Experti Rady Európy pre výskum mládeže)Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007 (návrh na verejnú diskusiu), Macháček, L.: Občianska participácia a mládež, Sociologický ústav SAV, Bratislava 1996, Machonin, P. , Tuček, M.: Česká společnost v transformaci, Slon, Praha 1996, Šimčáková, L.: Mládež a demokracia, záverečná správa z medzinárodného výskumu, Bratislava, ŠPÚ 1995