Pravicovo najvyhranenejšie sa prejavili mladí ľudia z Nitrianskeho kraja. Politický stred preferovali respondenti z východného Slovenska a k politickej ľavici najviac inklinovali mladí ľudia zo západného Slovenska najmä z Bratislavského a Trenčianskeho kraja. Komparáciou údajov o politickej orientácii mládeže za roky 1995, 1996 a 1999 sa potvrdila zvýšená schopnosť mladých ľudí sa politicky zaradiť. Výraznejší nárast zaznamenal politický stred o 8,5%. Súčasne nastal mierny pokles mladých ľudí s jasne vyhranenou politickou orientáciou a to ako na pravicu tak aj ľavicu. Výsledky teda potvrdzujú tendenciu voliť politický stred a neprikláňať sa jednoznačne ani k pravici ani k ľavici (tabuľka č. 1, graf č.1). Tabuľka č. 1
Politická orientácia %
1995 1996 1999
1. jasná ľavica 6,2 5,0 3,4
2. skoro ľavica 6,5 5,7 9,6
3. stred 23,4 22,7 30,3
4. skôr napravo 7,1 8,7 10,7
5. jasná pravica 8,2 7,6 4,5
6. neviem 48,6 50,3 41,5

Graf č. 1

Súčasne s politickou orientáciou výskum sledoval aj otázku členstva mladých ľudí v politických stranách a hnutiach a v mládežníckych združeniach. Členstvo v politických stranách uviedlo necelých 3,0% oslovených mladých ľudí, pričom toto nízke percento oproti roku 1996 ešte pokleslo (tabuľka č. 2, graf č. 2)
Tabuľka č. 2
Členstvo v politickej strane alebo hnutí %
1995 1996 1999
1. áno 10,9 4,0 2,8
2. nie 89,1 96,0 97,2

Graf č. 2

Členstvo v mládežníckej organizácii resp. v záujmovom združení potvrdilo 7,1% mladých ľudí. Toto opätovne zistené nízke percento dokumentuje existujúci fakt, že u mladých ľudí pretrváva nízka spoločenská organizovanosť. Nízky záujem o členstvo spôsobujú súčasne viaceré faktory. Z časti tento jav možno pripísať kritickej metareflexii životnej skúsenosti a zároveň skutočnosti, že veľmi vysoká organizovanosť mládeže v mládežníckych združeniach je záležitosťou minulosti. Jednou z príčin tohto javu je odpor k masovej organizovanosti z čias totalitnej spoločnosti. Zároveň však aj na základe skúseností mnohých európskych krajín z posledných rokov je viditeľný trvalý trend ústupu od vysokej organizovanosti mládeže v mládežníckych združeniach. Jej dôsledkom je, „že v prostredí trhovej ekonomiky mladí ľudia uprednostňujú aktivity „primárne užitočné“, prinášajúce finančný resp. materiálny zisk a odsúvajú činnosti, ktorých zmysel je síce v nich samých, ale so „sekundárnym“ prospechom“. Medzi ne patrí aj členstvo v detských a mládežníckych občianskych združeniach.