K uvedeným faktorom sa pridružuje i všeobecne pomerne nízka informovanosť detí a mládeže o význame tretieho sektora v živote demokratickej spoločnosti i obsahovom zameraní občianskych združení a aktívnej účasti mládež v nich. Takéto členstvo v konečnom dôsledku vedie k zmenšovaniu rozdielov medzi spontánnosťou životného štýlu mladých ľudí a kauzalitou objektívnych procesov pri obnove spoločnosti, pretože mládež sa ich prostredníctvom stáva jedným z významných činiteľov tejto obnovy.
Sledovaním konkrétnych príčin nízkeho záujmu o činnosť mládežníckych združení sa zistilo, že podľa predstáv skúmaných mladých ľudí by k spopularizovaniu činnosti prispelo predovšetkým dôslednejšie zohľadňovanie potrieb a záujmov mladých ľudí (27,5%) a každý štvrtý respondent vo veku 15-26 rokov by sa zameral na výraznejšiu propagáciu činnosti mládežníckych združení a najmä na zlepšenie materiálno-technických podmienok pre ich činnosť. Komparáciu dát sa potvrdila tendencia hľadať možnosti spopularizovania činnosti mládežníckych organizácií v zvýšenej miere práve v lepších podmienkach pre činnosť ako aj v propagácií konkrétnych činností mládežníckych združení (tabuľka č. 3, graf č.3). Tabuľka č. 3
Spopularizovanie činnosti %
mládežníckych organizácii 1996 1999
1. atraktívnejšie a zaujímavejšie akcie 29,8 24,2
2. lepšia propagácia činnosti 18,4 21,4
3. zohľadnenie potrieb mladých ľudí 33,1 27,5
4. lepšie materiálno-technické podmienky 17,0 25,2
5. iné 1,7 1,8

Graf č. 3

Občianska participácia mládeže bola jedným z okruhov skúmania aj vo výskumnej úlohe Životný štýl a hodnotová orientácia mládeže v SR, riešenej od roku 2000 riešenej v Ústave informácií a prognóz školstva, oddelení analýz a výskumu mládeže. Výsledky opätovne potvrdili už známy fakt pomerne nízkej organizovanosti mladých ľudí pohybujúci sa v rozpätí 7%-8%. Dominantným dôvodom nízkej organizovanosti mladých ľudí v občianskych združeniach detí a mládeže, ako potvrdili výsledky, je predovšetkým nezáujem mladých ľudí o organizovanosť, o prácu mládežníckych organizácií a záujmových združení. Tento všeobecný nezáujem u mladých ľudí pretrváva niekoľko rokov a neustále sa zvyšuje. Zároveň u súčasných mladých ľudí sa zvýšila aj nedôvera k mládežníckym organizáciám a ich funkcionárom. Hoci tento názor má v podsúbore neorganizovaných mladých ľudí (1460 respondentov t.j. 92,2%) len približne 6% zastúpenie, jeho hodnota mierne stúpa. Pre každého štvrtého mladého človeka dôvodom vlastnej neorganizovanosti v občianskych mládežníckych združeniach je skutočnosť, že nenašiel organizáciu, ktorá by ho svojou činnosťou zaujala.