Čo je to mládež? Mládež je definovaná ako veková kategória a v Európe zahŕňa populáciu vo veku 15-25 (niekedy 30) rokov. „Spoločnosť konštruuje mládež ako špecifickú skupinu a jej postavenie definuje na základe explicitných (právnych) a implicitných (kultúrnych) noriem. Mládež je dôležitým potenciálom rozvoja spoločnosti.“
Informácie o mládeži a pre mládež sa spájajú s koncepciou štátnej politiky o mládeži v jednotlivých krajinách. Mládež sa nereflektuje len ako skupina sociálnej štruktúry, ale ako mládežnícka vrstva občianskej spoločnosti, prejavujúca sa v palete národných a medzinárodných organizácií a občianskych hnutí mládeže. Na základe takejto charakteristiky bola predstavená schéma štyroch princípov, cieľov a stratégií, ktoré obsahovo napĺňajú európsku mládežnícku politiku:
Prvým princípom je orientácia na sociálny pokrok. Mladí ľudia, ich organizácie a ich reprezentanti sa chápu ako spoluaktéri integrovanej mládežníckej politiky. Myšlienka prípravy mladých ľudí pre dospelé občianstvo je dôležitá, ale ako pozitívny zdroj ich vlastných práv treba chápať aj ich odlišné perspektívy a životné stratégie. Iba tak sa napĺňa cieľ prípravy mládeže pre otvorenú a permanentne sa meniacu spoločnosť.
Druhý princíp mládežníckej politiky zdôrazňuje solidaritu a sociálnu spravodlivosť. Ide o reflektovanie potreby zdokonaľovania sociálnych okolností a životných šancí, ako zabezpečovania rovnosti príležitostí a pomoci sociálne marginalizovaným príslušníkom mladej generácie.
Tretí princíp je orientácia mladých ľudí na aktívne občianstvo. Sociálna a politická participácia mládeže sa podporuje a chápe ako prostriedok sebasocializácie mladého človeka. Politická socializácia je schopnosť jednotlivca uplatňovať svoje politické práva. Človek v spoločnosti nie je len pasívnym článkom, ale aktívne zasahuje do správy vecí verejných a tieto primeraným spôsobom podľa svojich síl a možností tiež ovplyvňuje. Deti a mládež môžu aktívne využívať napr. právo zhromažďovania, či slobody prejavu prostredníctvom svojich organizácií (detských a mládežníckych). Využívanie politických práv deťmi a mladými ľuďmi sa v konečnom dôsledku podieľa na formovaní politického vedomia budúcich potenciálnych voličov, členov a prívržencov politických strán a hnutí. Štvrtý princíp predstavuje orientáciu na sociálnu a ekonomickú integráciu v podmienkach prechodu generácií pri zachovaní stability a kontinuity.

Proces socializácie mladých ľudí je pod vplyvom nového, evolučného systému, v ktorom pôsobí veľa vážnych politických, sociálnych a ekonomických problémov. Proces socializácie ako proces sociálneho učenia vedie mladých k získavaniu nových duševných vlastností, novej orientácie v užšom a širšom prostredí, skvalitňuje proces vnímania a hodnotenia okolia, ako i prenikania do spoločnosti a aktívneho pôsobenia v nej.
Spoliehanie sa na štát a jeho podporu bolo nahradené schopnosťou mladých ľudí preberať na seba zodpovednosť za svoje rozhodnutia a vyrovnať sa s ich rizikami a sociálnymi dôsledkami a aktívne participovať na živote spoločnosti. V tejto súvislosti z podnetu Ministerstva školstva SR, odboru detí a mládeže, realizuje Ústav informácií a prognóz školstva, oddelenie analýz a výskumu mládeže od roku 1995 kontinuálny sociologický výskum sociálno-politickej problematiky mládeže s cieľom analyzovať názory mladých ľudí na niektoré závažné spoločenské problémy ako je uplatňovanie ľudských práv, práv dieťaťa, vstup SR do EÚ a NATO, zistiť mieru spoločenskej angažovanosti mládeže a úroveň ich právneho vedomia, ako aj úroveň poznania v oblasti štátnej starostlivosti o mládež. Jeho realizácia má trojročnú periodicitu so zabezpečením komparácie dát. Ako základná metóda výskumu sa používa sociologický dotazník, aktualizovaný pre konkrétny rok, so širokým tematickým zámerom sledujúcim nasledovné okruhy problémov: mládež a dodržiavanie ľudských práv, účasť mládeže na politickom a spoločenskom živote, mládež a jej postoje k demokracii, právne vedomie a očakávania mladých ľudí.
Základný súbor je tvorený mladými ľuďmi vo veku 15-26 rokov a predstavuje cca 20% všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Výberový súbor je určovaný voľným kvótovým výberom so znáhodnením cieľovej osoby v poslednom kroku. Výberovými znakmi sú pohlavie, vek, stav, ekonomická aktivita, národnosť, najvyššie vzdelanie, vzťah k náboženstvu a viere, typ navštevovanej školy, veľkosť bydliska a oblasť resp. kraj SR.

Terénny zber dát je realizovaný profesionálnou agentúrou a výberový súbor spĺňa kritéria reprezentatívnosti vzhľadom na základný súbor mládeže v SR vo veku 15-26 rokov.
Získané údaje sú spracované pomocou štatistického softwaru SPSS a v rámci matematicko-štatistickej analýzy sa realizuje:
 prvostupňová analýza dát: charakteristika výberového súboru pomocou popisných štatistík ( frekvencie, aritmetické priemery …)
 druhostupňová analýza: testovacie kritérium Chi-kvadrát aplikované na kontingenčné tabuľky interpretované na hladine významnosti p< 0,05
 koeficient kontingencie.

Angažovanosť mladých ľudí v spoločnosti sledoval výskum prostredníctvom otázok zameraných na analýzu záujmu o politické udalosti u nás, hospodársku situáciu, informácie zo zahraničia a dianie v mieste bydliska. Mládež sa zároveň vyjadrila k svojej účasti na verejnom živote spoločnosti.
Záujem o politické udalosti, hospodársku situáciu, o dianie v mieste bydliska a informácie zo zahraničia považujeme za prejav spoločenskej angažovanosti mladých ľudí. Pre každú spoločnosť je žiadúca určitá úroveň spoločenskej angažovanosti mládeže. V záujme napredovania a rozvoja spoločnosti je dôležité, aby sa mladí ľudia zaujímali o dianie v spoločnosti, zúčastňovali sa na verejnoprospešnej činnosti a participovali na riešení problémov, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Medzinárodný výskum „Mládež a demokracia“ realizovaný Štátnym pedagogickým ústavom v roku 1995 so zameraním na analýzu postojov a názorov mládeže na demokraciu vo vytypovaných krajinách východnej a západnej Európy potvrdil, že záujem mladých ľudí vo veku 16-18 rokov o politické dianie, politické spravodajstvo v médiách a záujem aktívne sa zapájať do politického života spoločnosti je v Slovenskej republike výrazne nižší ako v ostatných participujúcich európskych krajinách (Anglicko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Holandsko, Fínsko a Dánsko). Nezáujem o politické dianie vo svojej krajine i vo svete prejavovali študenti Slovenskej republiky vo zvýšenej miere. Príčiny uvedeného rozdielu oproti ostatným krajinám výskum neodhaľoval. Možno však predpokladať, že vyplýval predovšetkým z konkrétnych sociálno-politických a existenčných podmienok v krajine. Výsledky výskumu zároveň však potvrdili, že respondenti zo Slovenska, obdobne ako z ostatných európskych štátov sa v politických diskusiách usilujú vyjadriť svoj názor na politickú situáciu v krajine a presvedčiť o správnosti svojich názorov. Ide zrejme o povahovú črtu danú mladým ľuďom bez ohľadu na hranice, politické a sociálne podmienky a pomery. Výsledky výskumu realizovaného na Ústave informácií a prognóz obdobne potvrdili nízky záujem mladých ľudí o aktívnu participáciu na politickom živote spoločnosti. Veľký záujem o politické udalosti domáce aj zahraničné prejavuje len 17,0% mladých ľudí. Možno konštatovať, že s vyšším vzdelaním rastie záujem o politické udalosti u nás. Najväčšie percento študentov prejavujúcich veľký záujem tvoria študenti gymnázií. Za primeraný považuje svoj záujem o politické udalosti 46,9% respondentov, prevažne zamestnanci a roční respondenti najstaršej skúmanej vekovej kategórie (23-26 rokov). Malú pozornosť venuje politickým udalostiam u nás 35,0% mladých ľudí.

Najmenší záujem uvádzali ženy na materskej dovolenke a v domácnosti a 15-17 roční respondenti. Politické dianie vôbec nezaujíma 18,4% respondentov.
Výraznejší záujem prejavili mladí ľudia o dianie v mieste bydliska. Veľký záujem o dianie v mieste bydliska prejavuje jedna štvrtina všetkých oslovených mladých ľudí a to najmä najnižšej vekovej kategórie (27,6%) a prevažne študenti stredných odborných učilíšť a gymnázií. O miestne udalosti má primeraný záujem polovica respondentov, malú pozornosť im venuje 20,2% a vôbec žiadnu 4,2% oslovených mladých ľudí. Najvyššie percento nezáujmu o dianie v mieste bydliska pochádza od respondentov z Bratislavského kraja a čo do počtu obyvateľov od respondentov z veľkých miest. Práve prostredie veľkých miest navodzuje určitý druh anonymity z čoho pramení uvedený zvýšený nezáujem mladých ľudí o dianie v mieste bydliska i nezáujem aktívne participovať na riešení aktuálnych problémov.
Hoci výsledky dokumentujú určitý záujem mladých ľudí o dianie v mieste bydliska na základe empirických údajov získaných z viacerých výskumov realizovaných v poslednom období sa potvrdilo, že prevládajúcou tendenciou u mladých ľudí je nezáujem aktívne sa podieľať na riešení problémov. Jedným z dôsledkov tejto skutočnosti je i veľmi nízke zastúpenie mladých ľudí medzi poslancami mestských samospráv. Príčinu tohto stavu však vidíme aj v nedôvere starších k schopnostiam a zodpovednosti mladých ľudí za fungovanie mesta a obce. Reálnu cestu ako dosiahnuť vyššie zastúpenie mladých ľudí medzi poslancami mestských zastupiteľstiev vidíme okrem iného aj vo vytváraní vhodných podmienok pre ich občiansku participáciu a v podnecovaní záujmu mladých ľudí o aktívne občianstvo.
Súčasťou výskumu bola aj politická orientácia mládeže. Necelá polovica nami skúmanej mládeže sa nevie zaradiť na stupnici politickej orientácie a jedna tretina uviedla politický stred. Miernu prevahu má pravicová orientácia oproti ľavicovej (15,2% oproti 13,0%). So stúpajúcim vekom rastie schopnosť politického začlenenia mladých ľudí. Do skupiny nezaradených patrilo až 60,0% 15-17 ročných respondentov. Získané výsledky dokumentujú, že ľavicovo orientovaní sú najmä študenti stredných škôl so všeobecným zameraním, zatiaľ čo respondenti s ukončeným odborným vzdelaním sa prikláňajú skôr k politickému stredu. Mladí ľudia s najvyšším vzdelaním sa najčastejšie radia k pravicovo orientovanej skupine, pričom až takmer 12,0% z nich je pravicovo vyhranených. Politická orientácia mládeže je ovplyvňovaná aj lokalitou a veľkosťou bydliska.

Pravicovo najvyhranenejšie sa prejavili mladí ľudia z Nitrianskeho kraja. Politický stred preferovali respondenti z východného Slovenska a k politickej ľavici najviac inklinovali mladí ľudia zo západného Slovenska najmä z Bratislavského a Trenčianskeho kraja. Komparáciou údajov o politickej orientácii mládeže za roky 1995, 1996 a 1999 sa potvrdila zvýšená schopnosť mladých ľudí sa politicky zaradiť. Výraznejší nárast zaznamenal politický stred o 8,5%. Súčasne nastal mierny pokles mladých ľudí s jasne vyhranenou politickou orientáciou a to ako na pravicu tak aj ľavicu. Výsledky teda potvrdzujú tendenciu voliť politický stred a neprikláňať sa jednoznačne ani k pravici ani k ľavici (tabuľka č. 1, graf č.1). Tabuľka č. 1
Politická orientácia %
1995 1996 1999
1. jasná ľavica 6,2 5,0 3,4
2. skoro ľavica 6,5 5,7 9,6
3. stred 23,4 22,7 30,3
4. skôr napravo 7,1 8,7 10,7
5. jasná pravica 8,2 7,6 4,5
6. neviem 48,6 50,3 41,5

Graf č. 1

Súčasne s politickou orientáciou výskum sledoval aj otázku členstva mladých ľudí v politických stranách a hnutiach a v mládežníckych združeniach. Členstvo v politických stranách uviedlo necelých 3,0% oslovených mladých ľudí, pričom toto nízke percento oproti roku 1996 ešte pokleslo (tabuľka č. 2, graf č. 2)
Tabuľka č. 2
Členstvo v politickej strane alebo hnutí %
1995 1996 1999
1. áno 10,9 4,0 2,8
2. nie 89,1 96,0 97,2

Graf č. 2

Členstvo v mládežníckej organizácii resp. v záujmovom združení potvrdilo 7,1% mladých ľudí. Toto opätovne zistené nízke percento dokumentuje existujúci fakt, že u mladých ľudí pretrváva nízka spoločenská organizovanosť. Nízky záujem o členstvo spôsobujú súčasne viaceré faktory. Z časti tento jav možno pripísať kritickej metareflexii životnej skúsenosti a zároveň skutočnosti, že veľmi vysoká organizovanosť mládeže v mládežníckych združeniach je záležitosťou minulosti. Jednou z príčin tohto javu je odpor k masovej organizovanosti z čias totalitnej spoločnosti. Zároveň však aj na základe skúseností mnohých európskych krajín z posledných rokov je viditeľný trvalý trend ústupu od vysokej organizovanosti mládeže v mládežníckych združeniach. Jej dôsledkom je, „že v prostredí trhovej ekonomiky mladí ľudia uprednostňujú aktivity „primárne užitočné“, prinášajúce finančný resp. materiálny zisk a odsúvajú činnosti, ktorých zmysel je síce v nich samých, ale so „sekundárnym“ prospechom“. Medzi ne patrí aj členstvo v detských a mládežníckych občianskych združeniach.

K uvedeným faktorom sa pridružuje i všeobecne pomerne nízka informovanosť detí a mládeže o význame tretieho sektora v živote demokratickej spoločnosti i obsahovom zameraní občianskych združení a aktívnej účasti mládež v nich. Takéto členstvo v konečnom dôsledku vedie k zmenšovaniu rozdielov medzi spontánnosťou životného štýlu mladých ľudí a kauzalitou objektívnych procesov pri obnove spoločnosti, pretože mládež sa ich prostredníctvom stáva jedným z významných činiteľov tejto obnovy.
Sledovaním konkrétnych príčin nízkeho záujmu o činnosť mládežníckych združení sa zistilo, že podľa predstáv skúmaných mladých ľudí by k spopularizovaniu činnosti prispelo predovšetkým dôslednejšie zohľadňovanie potrieb a záujmov mladých ľudí (27,5%) a každý štvrtý respondent vo veku 15-26 rokov by sa zameral na výraznejšiu propagáciu činnosti mládežníckych združení a najmä na zlepšenie materiálno-technických podmienok pre ich činnosť. Komparáciu dát sa potvrdila tendencia hľadať možnosti spopularizovania činnosti mládežníckych organizácií v zvýšenej miere práve v lepších podmienkach pre činnosť ako aj v propagácií konkrétnych činností mládežníckych združení (tabuľka č. 3, graf č.3). Tabuľka č. 3
Spopularizovanie činnosti %
mládežníckych organizácii 1996 1999
1. atraktívnejšie a zaujímavejšie akcie 29,8 24,2
2. lepšia propagácia činnosti 18,4 21,4
3. zohľadnenie potrieb mladých ľudí 33,1 27,5
4. lepšie materiálno-technické podmienky 17,0 25,2
5. iné 1,7 1,8

Graf č. 3

Občianska participácia mládeže bola jedným z okruhov skúmania aj vo výskumnej úlohe Životný štýl a hodnotová orientácia mládeže v SR, riešenej od roku 2000 riešenej v Ústave informácií a prognóz školstva, oddelení analýz a výskumu mládeže. Výsledky opätovne potvrdili už známy fakt pomerne nízkej organizovanosti mladých ľudí pohybujúci sa v rozpätí 7%-8%. Dominantným dôvodom nízkej organizovanosti mladých ľudí v občianskych združeniach detí a mládeže, ako potvrdili výsledky, je predovšetkým nezáujem mladých ľudí o organizovanosť, o prácu mládežníckych organizácií a záujmových združení. Tento všeobecný nezáujem u mladých ľudí pretrváva niekoľko rokov a neustále sa zvyšuje. Zároveň u súčasných mladých ľudí sa zvýšila aj nedôvera k mládežníckym organizáciám a ich funkcionárom. Hoci tento názor má v podsúbore neorganizovaných mladých ľudí (1460 respondentov t.j. 92,2%) len približne 6% zastúpenie, jeho hodnota mierne stúpa. Pre každého štvrtého mladého človeka dôvodom vlastnej neorganizovanosti v občianskych mládežníckych združeniach je skutočnosť, že nenašiel organizáciu, ktorá by ho svojou činnosťou zaujala.

A tak možno konštatovať, že u mladých ľudí existuje istá „psychologická“ bariéra akejkoľvek organizovanosti medzi mladými ľuďmi. Občianske mládežnícke združenia majú primerané miesto v štruktúre života mladých ľudí. Je len na nich, ako aktívnych činiteľov občianskej participácie, aby svojou činnosťou dokázali artikulovať špecifické potreby a záujmy mladých ľudí a napĺňali vytýčené ciele. Len tak je možné „posilňovať duch občianstva“ u mladých ľudí.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk